Paríž 31. marca (TASR) - Pred 130 rokmi, v nedeľu 31. marca 1889, inaugurovali o 13.30 hod železnú konštrukciu Eiffelovej veže, hoci robotníci ešte pracovali na úpravách interiérov a výťahy v nej ešte neboli inštalované. Konštruktér Gustave Eiffel vyvesil na vrchol veže francúzsku trikolóru. Na slávnostnom akte sa zúčastnili predstavitelia Svetovej výstavy, osobnosti vtedajšej francúzskej vlády a mesta Paríž. Pre verejnosť bola Eiffelova veža sprístupnená 15. mája 1889, v deň otvorenia Svetovej výstavy. Effelova veža bola natretá na červeno.

Víkend 30.-31. marca 2019 bude pre obyvateľov a návštevníkov Paríža plný osláv a hudby. Hlavné mesto Francúzska oslávi 130. výročie železnej veže nosiacej meno jej konštruktéra, ktorá sa stala symbolom mesta na Seine.

Ukázať celému svetu progres vo Francúzsku a osláviť 100. výročie Francúzskej revolúcie - to bolo cieľom Svetovej výstavy konajúcej sa v máji až októbri 1889 v Paríži. Pri tej príležitosti konštruktér Eiffel (15. december 1832 - 27. december 1923) postavil železnú vežu, ktorá sa stala triumfom kovovej architektúry 19. storočia a symbolom hlavného mesta krajiny.

Dvaja hlavní Eiffelovi konštrukční inžinieri Émile Nouguier (17. február 1840 - 23. november 1897) a Maurice Koechlin (8. marec 1856 - 14. január 1946) dostali nápad postaviť vysokú vežu poňatú ako pylón na štyroch oporných nohách už v júni 1884, ale museli čakať tri roky, kým architektúru veže aj esteticky doladil architekt Stephen Sauvestre (26. december 1847 - 26. december 1919). Eiffel 18. septembra 1884 predložil projekt, aby dostal povolenie skonštruovať kovové pylóny v takých rozmeroch, aby mohol presiahnuť výšku 300 metrov. Potom projekt predložil organizátorom Svetovej výstavy.

Konštrukcia veže sa začala v roku 1887 a trvala rekordne krátko: dva roky, dva mesiace a päť dní. V tom čase išlo o najvyššiu stavbu na svete.

V prvý týždeň po sprístupnení železnej dámy, ako vežu prezývali, po jej 1710 schodoch vyšlo na vrchol takmer 30.000 návštevníkov. Výťahy boli uvedené do používania 26. mája 1889. Do konca Svetovej výstavy 6. novembra 1889 vežu navštívili dva milióny ľudí, ktorým sa naskytol dovtedy nevídaný pohľad na Paríž.

Veža v číslach predstavuje: 18.038 rôznych kovových častí a súčastí; 5300 výkresov; 50 inžinierov a konštruktérov; 150 robotníkov v závode Levallois-Perret; 150-300 robotníkov priamo na stavbe veže; 2,5 milióna nitov; 7300 ton železa; 60 ton farby; päť výťahov.

Železná dáma sa stala od vzniku a počas výstavby predmetom diskusií a polemík. Najmä osobnosti z literatúry a umenia zahrnovali budúcu stavbu kritikou. Jeden z prvých protestov umelcov sa začal 14. februára 1887. Článok s titulkom "Protest proti veži pána Eiffela" zverejnili noviny Le Temps a pod jeho text sa podpísali napríklad skladateľ Charles Gounod, spisovateľ Guy de Maupassant, Alexandre Dumas ml., básnik Francois Coppée, básnik Leconte de Lisle, spisovateľ a dramatik Victorien Sardou a ďalší. Častovali ju hanlivými slovnými spojeniami typu "skutočne tragický stĺp verejného osvetlenia", "skelet strážnej veže", "komín továrne vo výstavbe, kostra, ktorá má byť ešte vyplnená opracovanými kameňmi alebo tehlami". Polemiky a názory na novú stavbu v meste na Seine napokon zmĺkli v deň otvorenia veže pre verejnosť.

V súčasnosti je Eiffelova veža jedným z najnavštevovanejších objektov hlavného mesta Francúzska.