Dublin/Bratislava 2. februára (TASR) - Diela írskeho spisovateľa Jamesa Joycea neustále vzbudzujú pozornosť literárnych teoretikov a čitateľov po celom svete aj napriek značnému odstupu rokov. Priekopník moderných literárnych postupov zanechal po sebe legendárne diela ako zbierku poviedok Dublinčania, romány Portrét mladého umelca, Ulysses či Finnegans Wake, ktoré tvoria základy modernej svetovej prózy.

V stredu 2. februára uplynulo 140 rokov od narodenia Jamesa Joycea a tiež 100 rokov od vydania románu Ulysses, ktorý v roku 1999 vyhlásilo 47 britských literárnych kritikov a autorov za jedno najdôležitejších prozaických diel napísané v anglickom jazyku.

James Joyce sa narodil 2. februára 1882 v Dubline ako prvorodené dieťa v rodine daňového úradníka. Mal ďalších deväť súrodencov, z ktorých sa vyššieho veku dožili len štyria. Budúci spisovateľ študoval na vtedy renomovanej internátnej katolíckej škole v Clongowes Wood. Neskôr sa vzdelával na dennej, tiež katolíckej škole Belvedere College.

V rokoch 1898 - 1902 študoval klasickú filológiu na univerzite v Dubline, ale venoval sa aj francúzskemu, talianskemu a nórskemu jazyku. Krátko po promócii odišiel do Paríža s úmyslom študovať medicínu, ale namiesto toho prispieval recenziami do dublinských novín Daily Express. Na jar v roku 1903 sa vrátil do Írska, kde však strávil len rok, pričom sa živil ako učiteľ.

V roku 1904 sa zoznámil s 20-ročnou hotelovou chyžnou Norou Barnaclovou a prvé rande absolvovali 16. júna. Zaujímavosťou je, že dej románu Ulysses sa odohráva práve 16. júna.

Ešte v ten istý rok Joyce spolu Norou Barnaclovou odišiel z Írska a do vlasti sa vracal už len sporadicky. Tvoril a žil v Terste, v Ríme alebo v Pule. So svojou dlhoročnou družkou sa oženil až v roku 1931, mali spolu dve deti.

Počas prvej svetovej vojny našiel útočisko v Zürichu, kde sa podrobil viacerým očným operáciám, so zrakom mal však problémy aj naďalej. Ďalšou ranou osudu bola schizofrénia jeho dcéry, ktorá sa objavila v jej mladosti a priviedla ju do sanatória. Medzivojnové obdobie Joyce prežil v Paríži, ale na začiatku druhej svetovej vojny sa vrátil opäť do Zürichu.

Napriek tomu, že prežil väčšinu života mimo Írska a rodného mesta, Dublin sa stal stredobodom jeho próz. Po knižnom debute - básnickej zbierke Chamber Music (Komorná hudba, 1907), vydal v roku 1914 zbierku poviedok s príznačným názvom Dublinčania (Dubliners). V Írsku sa odohráva aj jeho prvý, autobiograficky ladený román Portrét mladého umelca (A Portrait of the Artist as a Young Man) z roku 1916.

Dublin je samozrejme centrom aj jeho najslávnejšieho diela románu Ulysses, ktorý vyšiel prvýkrát v Paríži 2. februára 1922 vďaka americkej vydavateľke žijúcej v metropole Francúzska Sylvii Beachovej. Román sa odohráva počas jedného dňa, spomínaného 16. júna v roku 1904. Hlavnými postavami sú Leopold Bloom, jeho neverná manželka Molly a Stephen Dedalus. Dielo je akousi parodickou paralelou na homérsky mýtus o Odyseovi, pričom si Joyce vytvoril vlastný umelecký jazyk s množstvom mnohotvarov a cudzích slov.

Román, bol v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch až do polovice 30. rokov minulého storočia zakázaný. Dôvodom bola jeho údajná vulgárnosť, zosmiešňovanie náboženstva, autentické opisy funkcií tráviaceho traktu, masturbácie, či nevery. V Írsku nebol román voľne dostupný až do 60. rokov 20. storočia. Na pamiatku románu sa v súčasnosti 16. júna odohráva v Dubline, ale aj inde vo svete tzv. Bloomov deň (Bloomsday).

Ešte väčší interpretačný rébus zanechal Joyce pre literárnych teoretikov, ale aj čitateľov, svojim posledným experimentálnym románom Finnegans Wake (1939), na ktorom pracoval od roku 1924.

James Joyce zomrel 13. januára 1941 v Zürichu vo veku 58 rokov po operácii tráviaceho traktu. Pochovaný je na zürichskom cintoríne.