Békešská Čaba/Bratislava 21. novembra (TASR) – Bol priekopníkom slovenského a maďarského letectva v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Zároveň bol konštruktérom, ktorý zalietal viac ako desať lietadiel, z toho polovicu vlastnej konštrukcie.

Už 1. augusta 1908 mal absolvovať prvý medzimestský let na území súčasného Slovenska a to medzi Bratislavou a Trnavou. Vzdialenosť 45 kilometrov mal zdolať za 58 minút vo výške 50 až 70 metrov. Doteraz sa však historici sporia, či sa vôbec tento let uskutočnil. O jeho prvom prelete medzi Bratislavou a Trnavou sa zmieňuje napríklad Encyklopédia Slovenska vydaná v roku 1979.

Napriek rozporuplným informáciám sa Andrej Kvas považuje za priekopníka slovenského letectva, ktorý začal lietať na vlastných strojoch o približne päť rokov skôr ako generál Milan Rastislav Štefánik.

Dnes (21. novembra) uplynie 140 rokov od narodenia konštruktéra a letca slovenského pôvodu Andreja Kvasa (András Kvasz).

Rodina Kvasovcov sa prisťahovala na Dolnú zem vo vtedajšom Uhorsku z malohontského Vrbovca v prvej vlne prichádzajúcich Slovákov. Otec Michal pôsobil ako hospodár v Békešskej Čabe - v komunite dolnozemských Slovákov. Tu sa 21. novembra 1883 narodil Andrej Kvas. Otec chcel, aby prebral rodinné hospodárstvo, ale malý Andrej už od detstva sníval sen, že sa stane lietajúcim mníchom Cypriánom. Neskôr sa mu stal vzorom legendárny francúzsky pilot Louis Blériot.

Po skončení ľudovej školy sa prihlásil do učenia na Priemyselnej škole v Pešti, ktorú skončil ako mechanik. Po nej si s bratom otvorili dielňu zameranú na rôzne opravy a zámočnícke práce. Už v tom čase prejavoval veľký záujem o aviatiku. Na škole spoznal Aladára Zsélyiho, rodáka z obce Čeláry. Zatiaľ čo Kvas bol zručný mechanik bez prostriedkov na financovanie stavby lietadla, Zsélyi pochádzal z bohatej rodiny a v tom čase už mal rozpracovaný projekt lietadla vlastnej konštrukcie.

Na jar 1910 uzrelo svetlo sveta ich prvé lietadlo Zsélyi I. Nasledovalo prestavané lietadlo označené Zsélyi II, s ktorým však Aladár havaroval a ťažko sa zranil. Havarované lietadlo Kvas od neho odkúpil. Vytvoril úplne novú konštrukciu, ktorú nazval Kvasz I. Lietadlo bolo vybavené novým motorom Anzani, ktorý mu doviezol brat z Paríža. Lietadlo bolo úspešné a stalo sa prvým z celkovo piatich, ktoré skonštruoval. Ako pilot začal vystupovať na vtedy populárnych exhibíciách. Lietal vždy naboso, pretože chcel svoje lietadlá maximálne odťažiť. V septembri 1911 mu tisíce ľudí tlieskali v jeho rodnej Békešskej Čabe. Vďaka Kvaszovi sa prvé letecké exhibície zorganizovali aj na území súčasného Slovenska.

Vystupoval v Košiciach, Levoči, Spišskej Novej Vsi, Hlohovci, Leviciach, Nitre, Trnave, Trenčíne, Topoľčanoch, Kežmarku či Prešove. V dňoch 25. a 26. júla 1914 sa zúčastnil na dovtedy najväčšom leteckom dni na Slovensku, Aviatickom mítingu v Piešťanoch. Niektoré historické pramene uvádzajú, že za jeho výkony mu vraj písomne blahoželali aj priekopníci letectva – Američania bratia Wrightovci, ako aj jeho vzor Blériot.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval k rakúsko-uhorskej armáde a patril medzi jej prvých pilotov. Niektoré z jeho postavených lietadiel boli používané na letecký prieskum. Kvas lietal ako prieskumný pilot v rámci Fliegerkompanie 3 na ruskom fronte až do decembra 1914, kedy bol kvôli poruche jeho stroja Aviatik B. I nútený pristáť za ruskými líniami. Spolu s Oswaldom won Nachodskym padol do zajatia. Po skončení vojny sa v roku 1919 stal veliteľom letiska Maďarskej republiky v Aszóde.

Po 2. svetovej vojne mu bola Medzinárodnou leteckou federáciou udelená cena za priekopníctvo v letectve. Ako čestný hosť sa zúčastnil Majstrovstiev Slovenska v leteckej akrobacii v Trenčíne v roku 1964. Zomrel v Budapešti 27. januára 1974 vo veku 90 rokov.

Kvas počas života vydal knižku Základné princípy techniky lietadiel. Maďari si jeho pamiatku uctili pomenovaním ulice v Budapešti. V roku 1996 vydala Slovenská pošta známku znázorňujúcu lietadlo typu Kvasz VI. Mestská časť Košice-Západ mu zas v roku 2013 odhalila pamätnú tabuľu. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia ukážky letu nad bývalým vojenským cvičiskom.





Zdroje: www.kezmarok.com www.slovenskezahranicie.sk www.letka13.sk www.oslovma.hu www.bekeswiki.bmk.hu