Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celoživotná tvorba výtvarníka bola inšpirovaná prírodou. Max Švabinský bol dôsledným zástancom realizmu, ktorý má zaviesť človeka do prírody, ukázať mu jej krásu a naučiť ho túto krásu vnímať.
Autor TASR
Kroměříž/Bratislava 17. septembra (TASR) - Český maliar Max Švabinský bol aj vynikajúci grafik a portrétista. Umelec patril ku generácii umelcov, ktorá položila základy českého moderného výtvarného umenia 20. storočia. V pondelok 17. septembra uplynie 145 rokov od jeho narodenia.
Max Švabinský sa narodil 17. septembra 1873 v Kroměříži. Bol uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rozmanitosť grafických techník. Už počas štúdia na pražskej Akadémii výtvarných umení (AVU) sa preslávil precíznosťou a vysokou kvalitou svojej portrétnej práce. V maľbe ho výrazne ovplyvnil predovšetkým Maxmilián Pirner, u ktorého študoval na pražskej AVU v rokoch 1891-1898.
Už od roku 1891 bol Švabinský členom Spolku výtvarných umelcov Mánes. Istý čas žil a tvoril vo Francúzsku v Paríži. V roku 1901 dostal prvú cenu Českej akadémie vied a umení. Zlatú medailu na svetovej výstave v St. Louis v americkom štáte Missouri získal v roku 1904. Na pražskej akadémii založil po svojom menovaní za profesora v roku 1910 grafickú špeciálku, ktorú viedol do roku 1927. Bol jedným zo zakladateľov Združenia českých umelcov grafikov (SČUG) Hollar. Po druhej svetovej vojne dostal titul národný umelec.
Celoživotná tvorba výtvarníka bola inšpirovaná prírodou. Max Švabinský bol dôsledným zástancom realizmu, ktorý má zaviesť človeka do prírody, ukázať mu jej krásu a naučiť ho túto krásu vnímať. Každé leto opúšťal pražský ateliér a trávil ho na vidieku. V 30. rokoch 20. storočia pravidelne navštevoval coburgovský kaštieľ v Pohorelskej Maši na Slovensku.
Portrétoval mnohé významné osobnosti tej doby. Zaujímavosťou je, že výtvarník je aj autorom portrétu Ľudovíta Štúra. Max Švabinský sa veľkou mierou podieľal aj na zviditeľnení českého výtvarného umenia v celej Európe.
V roku 1937 ocenili jeho československú tisíckorunovú bankovku z roku 1934 na výstave umenia v Paríži. Švabinský bol tvorcom návrhov farebných okien gotickej katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha na Pražskom hrade.
V priebehu života sa venoval umelec okrem maľby aj grafickým technikám. Bola to napríklad olejomaľba, perokresba, litografia, mozaika, akvarel, lept, drevorytina, kresba suchou ihlou, ceruzkou a uhľom.
"Svoju rodnú krajinu miloval. Motýle dokonale poznal a bol ich veľkým zberateľom. Jeho poslednou prácou boli veľké grafické listy s námetmi motýľov. Ženy, to bola úplne zásadná kapitola jeho života, hľadal u nich inšpiráciu", uviedla v rozhovore pre ČT24 historička umenia Jana Orlíková.
Výtvarníkove posledné tri desiatky rokov boli poznamenané chorobným trasom rúk. Napriek ochoreniu si Max Švabinský do vysokého veku zachoval duševnú sviežosť a tvorivý zápal.
Max Švabinský zomrel 10. februára 1962 v Prahe vo veku 88 rokov. Štyri roky predtým daroval svoj autoportrét s venovaním žiakom školy v Pohorelskej Maši.
Skutočné skvosty pre nadšencov výtvarného umenia boli vystavené v roku 2017 pri príležitosti 100. výročia tamojšej grafiky na zámku v českom meste Holešov. Výstava obsahovala diela špičkových českých grafikov vrátane prác Maxa Švabinského.
Max Švabinský sa narodil 17. septembra 1873 v Kroměříži. Bol uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rozmanitosť grafických techník. Už počas štúdia na pražskej Akadémii výtvarných umení (AVU) sa preslávil precíznosťou a vysokou kvalitou svojej portrétnej práce. V maľbe ho výrazne ovplyvnil predovšetkým Maxmilián Pirner, u ktorého študoval na pražskej AVU v rokoch 1891-1898.
Už od roku 1891 bol Švabinský členom Spolku výtvarných umelcov Mánes. Istý čas žil a tvoril vo Francúzsku v Paríži. V roku 1901 dostal prvú cenu Českej akadémie vied a umení. Zlatú medailu na svetovej výstave v St. Louis v americkom štáte Missouri získal v roku 1904. Na pražskej akadémii založil po svojom menovaní za profesora v roku 1910 grafickú špeciálku, ktorú viedol do roku 1927. Bol jedným zo zakladateľov Združenia českých umelcov grafikov (SČUG) Hollar. Po druhej svetovej vojne dostal titul národný umelec.
Celoživotná tvorba výtvarníka bola inšpirovaná prírodou. Max Švabinský bol dôsledným zástancom realizmu, ktorý má zaviesť človeka do prírody, ukázať mu jej krásu a naučiť ho túto krásu vnímať. Každé leto opúšťal pražský ateliér a trávil ho na vidieku. V 30. rokoch 20. storočia pravidelne navštevoval coburgovský kaštieľ v Pohorelskej Maši na Slovensku.
Portrétoval mnohé významné osobnosti tej doby. Zaujímavosťou je, že výtvarník je aj autorom portrétu Ľudovíta Štúra. Max Švabinský sa veľkou mierou podieľal aj na zviditeľnení českého výtvarného umenia v celej Európe.
V roku 1937 ocenili jeho československú tisíckorunovú bankovku z roku 1934 na výstave umenia v Paríži. Švabinský bol tvorcom návrhov farebných okien gotickej katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha na Pražskom hrade.
V priebehu života sa venoval umelec okrem maľby aj grafickým technikám. Bola to napríklad olejomaľba, perokresba, litografia, mozaika, akvarel, lept, drevorytina, kresba suchou ihlou, ceruzkou a uhľom.
"Svoju rodnú krajinu miloval. Motýle dokonale poznal a bol ich veľkým zberateľom. Jeho poslednou prácou boli veľké grafické listy s námetmi motýľov. Ženy, to bola úplne zásadná kapitola jeho života, hľadal u nich inšpiráciu", uviedla v rozhovore pre ČT24 historička umenia Jana Orlíková.
Výtvarníkove posledné tri desiatky rokov boli poznamenané chorobným trasom rúk. Napriek ochoreniu si Max Švabinský do vysokého veku zachoval duševnú sviežosť a tvorivý zápal.
Max Švabinský zomrel 10. februára 1962 v Prahe vo veku 88 rokov. Štyri roky predtým daroval svoj autoportrét s venovaním žiakom školy v Pohorelskej Maši.
Skutočné skvosty pre nadšencov výtvarného umenia boli vystavené v roku 2017 pri príležitosti 100. výročia tamojšej grafiky na zámku v českom meste Holešov. Výstava obsahovala diela špičkových českých grafikov vrátane prác Maxa Švabinského.
