Paríž/Bratislava 1. júla (TASR) - Bol jedným z najvýznamnejších a najpopulárnejších priekopníkov histórie letectva. Jeho celoživotné dielo sa stalo neoddeliteľnou súčasťou dejín svetovej aviatiky a symbolom technického pokroku. V piatok 1. júla uplynie 150 rokov od narodenia Louisa Blériota, ktorý sa zviditeľnil preletom kanálu La Manche.

Louis Blériot, rodným menom Louis Charles Joseph Blériot, sa narodil sa 1. júla 1872 vo francúzskom Cambrai. Už od mladých rokov sa intenzívne zaujímal o lietanie. V neľahkej ceste za splnením sna mu napomohlo aj jeho technické vzdelanie, ktoré získal v roku 1895 absolvovaním École centrale des arts et Manufactures. Po skončení štúdia sa vrhol do víru podnikania. Ako novopečený technický inžinier sa začal okrem zdokonaľovania a výroby acetylénových lámp pre automobily zaoberať aj konštruovaním lietadiel.

"Jeho výhodou bolo aj to, že okrem toho, že bol vynálezcom, teoretikom a experimentátorom, bol tiež podnikateľom. Takže mohol pre realizáciu svojho sna o lietaní použiť vlastné finančné prostriedky. Vynálezca, konštruktér, pilot, ale aj úspešný podnikateľ, ktorého na jeho ceste za úspechom neodradil žiaden čiastkový neúspech," objasnil pre TASR historik Peter Šumichrast, ktorý je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých a vedecko-populárnych prác, v ktorých sa venuje problematike letectva.

Ako zdôraznil, Blériotovým prvým úspechom, ktorý sa natrvalo zapísal do histórie svetového letectva a lietania, bol práve úspešný prelet kanálu La Manche, ktorý uskutočnil 25. júla 1909 na lietadle jeho vlastnej konštrukcie Blériot XI.

"Po prvýkrát na motorovom lietadle ťažšom ako vzduch prekonal kanál La Manche a vzduchom spojil Francúzsko a Anglicko. S týmto úspechom sa neuspokojil a už o mesiac vytvoril dva medzinárodné rýchlostné rekordy," uviedol historik Šumichrast.

Blériotov úspešný let cez La Manche vyvolal obrovský záujem o letectvo, ktorý si okrem nadšenia širokých vrstiev obyvateľstva vyžiadal aj prvé obete z radov odvážnych mužov a žien na lietajúcich strojoch. Napriek týmto obetiam sa letectvo vyvíjalo obrovskými skokmi vpred.

Lietadlo typu Blériot XI, na ktorom prekonal kanál La Manche, bolo nielen mediálnym, ale aj obchodným úspechom. Vzhľadom na to sa Blériotova letecká dielňa postupne rozrástla na letecký podnik Blériot Aéronautiques S.A. Jeho výrobky v rukách skúsených pilotov prekonali viaceré svetové rekordy a absolvovali mnohé významné letecké prelety.

"V rokoch prvej svetovej vojny Blériotova spoločnosť vyrábala lietadlá pre francúzske vojenské letectvo. V tejto súvislosti možno osobitne spomenúť stíhacie lietadlo Blériot-SPAD S.VII, ktoré bolo po skončení Veľkej vojny zaradené do leteckého parku mnohých štátov sveta. Medzi inými aj do vojenského letectva brannej moci Československej republiky," zdôraznil Šumichrast.

Blériot patril dlhé roky nielen k čelným predstaviteľom francúzskeho, ale aj svetového športového letectva, o čom svedčí skutočnosť, že na začiatku 30. rokov minulého storočia zastával funkciu viceprezidenta Medzinárodnej leteckej federácie (FAI).

Louis Blériot, priekopník letectva, zomrel 1. augusta 1936 v Paríži vo veku 64 rokov na infarkt. Zanechal po sebe manželku Aliciu Védereovú, s ktorou sa oženil v roku 1901. Podľa historických záznamov mali mať spolu šesť detí narodených v rokoch 1902 až 1929.