Viedeň/Bratislava 7. februára (TASR) - Rakúsky psychológ a psychiater Adolf Adler začiatkom druhej dekády minulého storočia významne obohatil medicínu svojou komplexnou teóriou individuálnej psychológie. "Adlerov pohľad na človeka je dnes, okrem psychológie a psychiatrie, reflektovaný v mnohých pomáhajúcich profesiách a vedách o človeku, v pedagogike a sociálnej práci," uviedla pre TASR Daniela Čechová zo Slovenskej asociácie individuálnej psychológie. Od narodenia Alfreda Adlera uplynie v piatok 7. februára 150 rokov.

Podľa adlerovskej psychológie nie je dôležité to, čo je pravdivé, ale to, o čom sme presvedčení, že je pravdivé. K tomu Adler dodal, že náš život je aj pohyb od menejcennosti k nadradenosti, smerom k svojim fiktívnym cieľom. Ciele sú v zmysle jeho filozofie základom motivácie a správania. Sú to subjektívne a pre každého jedinečné konštrukcie. K tomu však s nadhľadom dodal: "Nasleduj svoje srdce, ale nezabudni si so sebou zobrať aj svoj mozog."

Alfred Adler sa narodil 7. februára 1870 na predmestí Viedne ako druhé zo šiestich detí do rodiny židovského maloobchodníka s obilím. Už ako päťročný sa rozhodol, že bude bojovať proti smrti a stane sa lekárom. Rozhodnutiu predchádzal traumatický zážitok z útleho detstva. Ako trojročný totiž videl vedľa seba na posteli umierať svojho brata. Sám v detstve trpel pneumóniou a mal krivicu. Spočiatku nebol dobrým žiakom, no postupom rokov začal vynikať v matematike, vzchopil sa a vyštudoval medicínu.

Spočiatku pôsobil ako všeobecný a očný lekár. Počas prvých rokov praxe si všimol, že veľa jeho pacientov trpí nedostatkami zapríčinenými sociálnymi podmienkami, v ktorých žijú. Rovnako postrehol ako telesné abnormality ovplyvnili cirkusantov pri výbere ich povolania, ktoré im tieto nedostatky kompenzovalo.

V roku 1902 sa Alfred Adler zoznámil so Sigmundom Freudom ako jeho stúpenec. Vďaka tomu došlo k rozvoju Viedenskej psychoanalytickej spoločnosti. Po deviatich rokoch však od Freuda odišiel kvôli rozdielnosti názorov a filozofií. Postupne si založil Spoločnosť pre psychoanalytický výskum, ktorú neskôr premenoval na Spoločnosť pre individuálnu psychológiu. Zároveň vypracoval vlastnú koncepciu individuálnej psychológie, podľa ktorej je hlavnou hybnou silou vývoja ľudskej psychiky snaha o prekonanie pocitu menejcennosti. Úlohou individuálnej psychológie je zistiť a korigovať životnú líniu, ktorá sa formuje v najranejšom detstve a vytvára kostru životného správania sa osobnosti. Na rozdiel od Freuda považoval za primárny pud vedúci k boju o moc nie sexualitu, ale agresivitu.

V porovnaní s Freudom bol Adler sociálne orientovaný teoretik. Vyrastal v mestskej štvrti, v ktorej so svojou židovskou rodinou patrili k menšine, mal zdravotné ťažkosti a pohyboval sa v nižších spoločenských vrstvách, zatiaľ čo Freud pochádzal z rodiny bohatého intelektuála, vďaka čomu získal exkluzívne vzdelanie a neskôr aj bohatú klientelu. Práve preto sa jeho bývalý spoločník a stúpenec Adolf Adler venoval témam ako verejné zdravie, prevencia, sociálna prosperita. Veľa publikoval a prednášal o rizikách v detstve, o právach žien, rovnosti pohlaví, o vzdelávaní dospelých, či verejnom duševnom zdraví.

V tých časoch už známeho psychológa a psychiatra zaujímalo aj politické dianie a na stretnutí socialistov spoznal svoju budúcu manželku Rusku Raissu Timofejevnu Epsteinovú, svojím presvedčením feministku a radikálnu revolucionárku. Spolu mali štyri deti. Dcéra Alexandra a syn Kurt vyštudovali psychiatriu v New Yorku. V roku 1952 sa stali v Chicagu spoluzakladateľmi Inštitútu Alfreda Adlera.

Keď v Rakúsku uchopili moc nacisti, Adler sa presťahoval do Spojených štátov, kde pracoval ako klinický psychológ a vedúci Katedry klinickej psychológie na Long Island Medical College. Naďalej veľa prednášal. Okrem publikovaných prednášok napísal diela O nervovom temperamente (1912), Teória a prax individuálnej psychológie (1920), Poznanie človeka (1927), Výchova detí (1930) a Zmysel života (1937). Ako doplnila Daniela Čechová zo Slovenskej asociácie individuálnej psychológie najviac používanými programami vzdelávania rodičov vo svete sú adlerovské programy ako Systematický tréning efektívneho rodičovstva STEP (Dinkmayer a McKay 2008), Pozitívna disciplína (Lott a Nelsen 1995), či Aktívne rodičovstvo (Popkin 2014).

Alfred Adler zomrel 28. mája 1937 počas prednáškového turné v škótskom meste Aberdeen vo veku 67 rokov. Jeho učenie sa nazýva adlerianizmus a výrazne ním ovplyvnil neofreudistov a existenciálnu psychoanalýzu Jeana-Paul Sartra. Dielo významného rakúskeho psychológa a psychiatra malo nasledovníkov v osobnostiach Rudolfa Dreikursa, Bernarda Schulmana, Harolda Mosaka, Alexandry a Kurta Adlerovcov či Lýdie Sicherovej.