Vrbica/Bratislava 6. júna (TASR) - Život a dielo Pavla Socháňa sú spojené s rodným Liptovom, Prahou, Mníchovom či New Yorkom. Svojim fotoaparátom zachytil verne nielen slovenské vidiecke obyvateľstvo, ale aj život vysťahovalcov v Spojených štátoch amerických (USA). Jeho rozsiahlu fotografickú zbierku tvoria unikátne fotografie s etnografickou tematikou.

Od narodenia Pavla Socháňa, spoluzakladateľa Muzeálnej slovenskej spoločnosti, priekopníka slovenskej fotografie, výtvarníka, publicistu, dramatika a etnografa, uplynie v pondelok 6. júna 160 rokov.

Pavol Socháň sa narodil 6. júna 1862 vo Vrbici, ktorá je dnes mestskou časťou Liptovského Mikuláša. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na učiteľskom ústave v Lučenci, kde spolu s inými slovenskými študentmi vydával časopis Žiara. V štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1881-1885), kde sa začal zaujímať o fotografiu.

V roku 1891 sa vrátil na Slovensko, krátko žil v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1883-1912 pôsobil v Martine, kde si otvoril fotografický ateliér. V plnom rozsahu tu rozvinul svoju etnografickú zberateľskú prácu. Súčasne sa venoval národopisnej fotografii, dramatickej spisbe, redaktorskej, publicistickej i kultúrno-spoločenskej a organizačnej práci v Slovenskom spevokole a v Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorej bol spoluzakladateľom.

Pre neustále prenasledovanie zo strany uhorských úradov odišiel v roku 1912 do Prahy, kde pracoval ako novinár. Ani tu sa však necítil bezpečne, a preto v roku 1914 emigroval s manželkou a siedmimi deťmi do USA. Zapojil sa do kultúrneho života vysťahovalcov v rámci krajanského spolku Slovenská liga a ako redaktor Slovenského hlásnika. Vyučoval na krajanských školách a spolupracoval s vedúcimi osobnosťami zahraničného odboja.

Foto: TASR – Milan Kapusta

V roku 1919 sa vrátil do už spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československej republiky. Na rôznych úradníckych pozíciách pracoval v Prahe a v Bratislave. Od roku 1922 organizoval založenie Ústredia slovenských ochotníckych divadiel pri Matici slovenskej v Martine. V rokoch 1923-1926 bol redaktorom a novinárom v Bratislave. Podieľal sa tiež na založení rozhlasového Rádiožurnálu, kde pôsobil ako tajomník a prvý hlásateľ.

Základom rôznorodej činnosti Pavla Socháňa však bola etnografická práca, v ktorej sa zameriaval najmä na zber, štúdium a propagáciu hodnôt ľudovej kultúry. Oblasť ľudového odevu a ornamentalistiky bola hlavnou témou aj v jeho fotografickej tvorbe. Zanechal po sebe rozsiahle fotografické dielo, ktoré úzko súvisí s jeho etnografickou činnosťou. Vytvoril množstvo národopisných fotografií, ktoré vydával aj ako pohľadnice. Intenzívne sa venoval tiež portrétnej fotografii. Jeho snímky podávajú verný obraz o každodennom spôsobe života slovenského dedinského človeka, o ľudových zvykoch, slávnostiach i obliekaní. Zbierku dopĺňajú aj snímky slovenskej architektúry, krajiny či jeho rodinného života.

Napísal aj viacero divadelných hier ako Civilné manželstvo (1888), Tobiáš Klepeto alebo Kvartieľ vo veľkom meste (1906), Sedliacka nevesta (1910) či Renegát (1924).

Ľudové umenie popularizoval vo vyše 500 samostatne a časopisecky uverejnených prácach a v odborných publikáciách ako Zbojník Juro Jánošík: Akým bol v skutočnosti (1924) alebo Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci (1930).

Pavol Socháň zomrel 26. januára 1941 v Bratislave vo veku 78 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.