Ružomberok/Bratislava 26. apríla (TASR) - Bohaté podnikateľské skúsenosti predurčili Vladimíra Makovického k tomu, že sa po vzniku Československej republiky v roku 1918, stal jedným z hlavných predstaviteľov slovenského hospodárstva a finančníctva. Od narodenia Vladimíra Makovického, signatára martinskej Deklarácie slovenského národa, spoluzakladateľa Tatra banky či poslanca Revolučného národného zhromaždenia, uplynie v utorok 26. apríla 160 rokov.

Vladimír Makovický sa narodil 26. apríla 1862 v Ružomberku. Jeho otec Peter Makovický patril k popredným slovenským národovcom a priekopníkom bankovníctva na Slovensku, ktorý v roku 1879 založil jednu z prvých slovenských bánk - Ružomberský úverový akciový spolok. Po skončení ružomberskej ľudovej školy, študoval Vladimír Makovický v rokoch 1873 - 1875 na gymnáziu v Martine, odkiaľ odišiel na gymnázium do rodného mesta a neskôr do Berechova. Od roku 1881 sa vzdelával na obchodnej škole v Hamburgu.

Po skončení štúdií pracoval ako obchodný pomocník vo Viedni, Budapešti, Debrecíne a v Ružomberku, kde sa podieľal na budovaní papiernického priemyslu a zakladaní bryndziarne. V roku 1887 sa stal členom správnej rady Ružomberského úverového akciového spolku, kde v roku 1903 vystriedal svojho otca na čele tejto jednej z prvých finančných inštitúcií.

Znalosti z finančníctva a podnikania využil aj pri spoluzakladaní Tatra banky (1885) v Martine či vytvorení vydavateľstva Tranoscius (1898) v Liptovskom Mikuláši. V roku 1902 sa stal jedným z členov vedenia Továrne na celulózu v Martine a o štyri roky neskôr sa podieľal na vzniku papierne v Ružomberku a továrne Helios v Žiline.

Úzko spolupracoval s českými peňažnými ústavmi, hlavne s pražskou Živnostenskou bankou. V roku 1913 organizoval zriadenie Akciovej obchodnej spoločnosti v Bratislave, ktorá sústredila vtedajší obchod a bankovníctvo na celom Slovensku. Predsedom Zväzu slovenských peňažných ústavov sa stal v roku 1915.

Vladimír Makovický patril aj k popredným predstaviteľom a podporovateľom slovenského národného hnutia. V roku 1918 sa stal jedným zo signatárov Deklarácie slovenského národa, resp. Martinskej deklarácie.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 patril k organizátorom hospodárskeho života a bankovníctva na Slovensku. V roku 1919 pretransformoval Ružomberský úverový akciový spolok na Slovenskú banku, z ktorej vybudoval silnú finančnú inštitúciu, rozhodujúcu v v rozvoji hospodárstva na Slovensku. Dva roky (1918 - 1920) bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia a zúčastnil sa porád Česko-slovenskej vzájomnosti v Luhačoviciach. Na čele Slovenskej banky, ružomberských papierní či Slovenskej poisťovne v Bratislave pôsobil až do svojej smrti.

Vladimír Makovický zomrel 15. februára 1944 v Smokovci, pochovaný je v rodnom Ružomberku.