Košice/Bratislava 13. decembra (TASR) - Medzi významných košických architektov, staviteľov a podnikateľov patrili v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia Jakabovci. Ich pôsobenie sa natrvalo zapísalo do dejín staviteľstva metropoly východu.

Zakladateľ rodiny staviteľov Péter Jakab mal troch synov Arpáda, Gejzu a Vojtecha, a všetci sa vydali v otcových šľapajach. Rodinný odkaz úspešne rozvíjal aj prostredný z nich Gejza, od narodenia ktorého uplynie v stredu 13. decembra 160 rokov.

Gejza Jakab sa narodil 13. decembra 1863 v Košiciach. Od roku 1894 realizoval v Košiciach spolu so starším bratom Arpádom množstvo budov. Postavili napríklad Vyššiu dievčenskú školu, múzeum, kasárne, či ikonický Jakabov palác.

Potvrdením vynikajúcej úrovne košických staviteľov a kvality ich umeleckého remesla na prelome 19. a 20. storočia sa stala budova Východoslovenského múzea, ktorá je jednou z najstarších samostatne stojacich muzeálnych budov na Slovensku.

Prvýkrát sa o výstavbe budovy múzea začalo uvažovať v roku 1888. Dovtedajšie priestory Hornouhorského muzeálneho spolku začali byť totiž na účely múzea nedostačujúce. Mesto Košice preto ponúklo na vtedajšom Námestí Františka Jozefa (dnes Maratónu mieru) zadarmo pozemok a v roku 1892 schválil magistrát uznesenie o výstavbe reprezentačnej budovy pre potreby múzea.

Príležitosti sa chopil Gejza Jakab a spolu s bratom Arpádom pripravili stavebné návrhy novej noblesnej múzejnej budovy. Projekt bratov Jakabovcov komisia v roku 1895 schválila a tak sa spoločne so staviteľom Michalom Répászkym pustili do stavby budovy. Hrubú stavbu s nákladom 75.000 zlatých dokončili na jeseň roku 1898, o rok nato fasádu a vnútorné stavebné práce v roku 1901. Prvú výstavu v múzeum otvorili o dva roky neskôr – v júni 1903.

Neorenesančný múzejný palác bol prvou stavbou svojho druhu na území dnešného Slovenska a dodnes patrí k dominantám Košíc.

Na základe projektu synov Gejzu a Árpáda postavil košický podnikateľ a majiteľ tehelne Péter Jakab v rokoch 1899 až 1903 rodinné sídlo Jakabov palác. Rozprávkový palác vošiel do reklamnej a turistickej terminológie ako "idyla Mlynského jarku". Od januára do mája roku 1945 v ňom sídlil československý prezident Edvard Beneš. Táto neogotická národná kultúrna pamiatka je však v súčasnosti zatvorená, pretože už od 90. rokov 20. storočia trvá s prerušeniami súdny spor, týkajúci sa jej vlastníctva.

Stavebný rukopis Gejzu Jakaba nesie aj budova bývalých Jiskrových kasární na Hlavnej ulici, (postavené boli v rokoch 1890 až 1892), v ktorých od roku 2006 sídli Ústavný súd (ÚS) Slovenskej republiky.

Košický staviteľ Gejza Jakab zomrel 2. decembra 1915 v Košiciach, necelé dva týždne pred dovŕšením 52 rokov.