Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dizertačnú prácu z oblasti akustiky obhájil v roku 1866 a v tom istom roku sa stal profesorom matematiky a fyziky na Slovenskom patronátnom gymnáziu v Revúcej.
Autor TASR
Jasenová/Bratislava 23. júna (TASR) - Jedným z najvýznamnejších slovenských vedcov a pedagógov v 2. polovici 19. storočia bol Ivan Branislav Zoch. Autor vyše 270 vedeckých prác sa venoval aj prekladateľstvu a popularizácii vedeckých poznatkov. V nedeľu 24. júna uplynie 175 od jeho narodenia.
Ivan Branislav Zoch sa narodil 24. júna 1843 v Jasenovej. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici v rokoch 1854-1963. Potom prešiel do Tešína a Šopronu. Maturoval v Levoči a od roku 1863 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej vo Viedni, kde sa venoval štúdiu prírodných vied. Vzdelanie si doplnil na univerzitách v Mníchove, Heidelbergu a Erlangene. Z vlastnej iniciatívy chodil na prednášky z chémie, geológie, geografie a medicíny.
Dizertačnú prácu z oblasti akustiky obhájil v roku 1866 a v tom istom roku sa stal profesorom matematiky a fyziky na Slovenskom patronátnom gymnáziu v Revúcej. Tu sa zaslúžil o rozvoj vyučovania prírodovedných predmetov, vybudoval fyzikálny kabinet a tiež sa značne pričinil o výstavbu novej budovy gymnázia.
Milovník športu zaviedol aj hodiny telocviku na školách. Na revúckom gymnáziu napísal aj učebnicu telesnej výchovy, prvú na území Slovenska pod názvom Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národné školy. Obsahuje 140 vlastnoručne kreslených obrázkov. Učebnicu vyhotovil a vydal vlastným nákladom. Publikáciu, ktorú uviedol heslom slovenských sokolov, zloženom zo štyroch písmen S - svornosť, sila, sloboda, sláva, rozdelil na osem častí, pričom jej terminológia je skutočne originálna. Jeho priekopnícky telocvičný systém bol na svoje obdobie prepracovaný a moderný. K cvičeniam prostným pridal náradie, ale aj atletickú disciplínu, ľudový tanec, hry i turistiku, čím sa snažil smerovať ku komplexnosti a všestrannosti.
Po zatvorení revúckeho gymnázia v roku 1874 sa až do roku 1876 živil príležitostnými prácami. Potom na pozvanie biskupa Strossmayera Zoch odišiel do bývalej Juhoslávie, kde pôsobil na gymnáziu v Osijeku a v Sarajeve. S manželkou Milinou preložil do chorvátčiny román Dom v stráni Martina Kukučína. Po siedmich rokoch pôsobenia v Osijeku sa stal riaditeľom gymnázia v Petrinije, tu založil meteorologickú stanicu. V roku 1908 odišiel do penzie k bratovi do Modry.
Zochovým najrozsiahlejším dielom je Hrvatska enciklopedija (Encyklpédia Chorvátska) I a II. Napísal stredoškolské učebnice - Psychológia (1871), Počiatky názornej merby (1873). Jeho dielo Physika čili silozpyt (1869) sa považuje za prvú slovensky napísanú stredoškolskú učebnicu fyziky. Koncipoval ju moderne, má l84 strán a 284 obrázkov.
Všestranne nadaný pedagóg prejavil záujem aj o astronómiu, botaniku a zoológiu. Znalosť mnohých vedných odborov aplikoval v prácach o človeku.
V literárnej oblasti sa zameral na tvorbu anekdot, cestopisov, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod. Zostavil aj zbierku divadelných hier pre mládež.
Popularizátor vedeckých poznatkov Ivan Branislav Zoch zomrel 27. decembra 1921 v Modre vo veku 78 rokov.
Zdroj: Slovenský biografický slovník, zväzok T-Ž, Matica slovenská (1994)
Ivan Branislav Zoch sa narodil 24. júna 1843 v Jasenovej. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici v rokoch 1854-1963. Potom prešiel do Tešína a Šopronu. Maturoval v Levoči a od roku 1863 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej vo Viedni, kde sa venoval štúdiu prírodných vied. Vzdelanie si doplnil na univerzitách v Mníchove, Heidelbergu a Erlangene. Z vlastnej iniciatívy chodil na prednášky z chémie, geológie, geografie a medicíny.
Dizertačnú prácu z oblasti akustiky obhájil v roku 1866 a v tom istom roku sa stal profesorom matematiky a fyziky na Slovenskom patronátnom gymnáziu v Revúcej. Tu sa zaslúžil o rozvoj vyučovania prírodovedných predmetov, vybudoval fyzikálny kabinet a tiež sa značne pričinil o výstavbu novej budovy gymnázia.
Milovník športu zaviedol aj hodiny telocviku na školách. Na revúckom gymnáziu napísal aj učebnicu telesnej výchovy, prvú na území Slovenska pod názvom Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národné školy. Obsahuje 140 vlastnoručne kreslených obrázkov. Učebnicu vyhotovil a vydal vlastným nákladom. Publikáciu, ktorú uviedol heslom slovenských sokolov, zloženom zo štyroch písmen S - svornosť, sila, sloboda, sláva, rozdelil na osem častí, pričom jej terminológia je skutočne originálna. Jeho priekopnícky telocvičný systém bol na svoje obdobie prepracovaný a moderný. K cvičeniam prostným pridal náradie, ale aj atletickú disciplínu, ľudový tanec, hry i turistiku, čím sa snažil smerovať ku komplexnosti a všestrannosti.
Po zatvorení revúckeho gymnázia v roku 1874 sa až do roku 1876 živil príležitostnými prácami. Potom na pozvanie biskupa Strossmayera Zoch odišiel do bývalej Juhoslávie, kde pôsobil na gymnáziu v Osijeku a v Sarajeve. S manželkou Milinou preložil do chorvátčiny román Dom v stráni Martina Kukučína. Po siedmich rokoch pôsobenia v Osijeku sa stal riaditeľom gymnázia v Petrinije, tu založil meteorologickú stanicu. V roku 1908 odišiel do penzie k bratovi do Modry.
Zochovým najrozsiahlejším dielom je Hrvatska enciklopedija (Encyklpédia Chorvátska) I a II. Napísal stredoškolské učebnice - Psychológia (1871), Počiatky názornej merby (1873). Jeho dielo Physika čili silozpyt (1869) sa považuje za prvú slovensky napísanú stredoškolskú učebnicu fyziky. Koncipoval ju moderne, má l84 strán a 284 obrázkov.
Všestranne nadaný pedagóg prejavil záujem aj o astronómiu, botaniku a zoológiu. Znalosť mnohých vedných odborov aplikoval v prácach o človeku.
V literárnej oblasti sa zameral na tvorbu anekdot, cestopisov, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod. Zostavil aj zbierku divadelných hier pre mládež.
Popularizátor vedeckých poznatkov Ivan Branislav Zoch zomrel 27. decembra 1921 v Modre vo veku 78 rokov.
Zdroj: Slovenský biografický slovník, zväzok T-Ž, Matica slovenská (1994)
