Röcken/Bratislava 15. októbra (TASR) - Friedrich Nietzsche je v rámci dejín západnej filozofie často vnímaný ako "podvratný" mysliteľ a "enfant terrible" filozofie, pretože vo svojich dielach nemilosrdne a občas aj nevyberavým slovníkom kritizoval takmer celú dovtedajšiu filozofickú tradíciu. Uviedol pre TASR Robert Maco, vedúci Katedry filozofie a dejín filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od narodenia nemeckého filozofa, ktorého dielo rezonuje aj v súčasnosti, uplynie v utorok 15. októbra 180 rokov.

"Nietzsche sám seba prezentoval ako zvestovateľa radikálnych svetodejinných zmien, ktoré podľa neho nastanú preto, lebo tradičné spôsoby myslenia, či už v metafyzike alebo aj etike, stratili koncom 19. storočia svoju silu a presvedčivosť. Najznámejší výrok, ktorý sa spája s Nietzschem ´Boh je mŕtvy´ je zvolaním jednej z postáv Nietzscheho diela, ktorá ho vyslovuje so zdesením nad tým, čo sa stane s ľudstvom po tom, čo stratilo metafyzickú a náboženskú dôveru v transcendentný zmysel a poriadok sveta," vysvetlil Maco.

Podľa Maca Nietzsche nezostal len pri polemike s predchádzajúcimi filozofmi a ohlasovaním blížiacich sa spoločensko-politických kataklyziem. Ponúkol aj vlastnú verziu prehodnotenia všetkých hodnôt, ktoré je založené na rozvíjaní a podporovaní vôle k životu a vôle k moci. V kontraste voči pesimizmu, asketizmu či naivnému utiekaniu sa k iluzórnemu transcendentnu, Nietzsche odporučil vo všetkých oblastiach nášho života bezpodmienečné pritakanie tomuto pozemskému životu so všetkými jeho kladnými i zápornými stránkami. Túto myšlienku vyjadril ako výzvu k príchodu "nadčloveka", bytosti, ktorá sa oslobodí od tradičných hodnôt, odvážne si bude tvoriť vlastné hodnoty a bude mať radostne afirmatívny postoj k životu.

Friedrich Nietzsche sa narodil 15. októbra 1844 v Röckene v rodine luteránskeho kňaza. Odmalička nasával atmosféru prísnej protestantskej morálky, vedel pôsobivo prednášať biblické texty či spievať duchovné piesne, za čo mu prischla prezývka "malý pastor".

Od piatich rokov, po smrti otca, vyrastal v obklopený ženami. O jeho výchovu sa starali stará matka, matka, dve tety a staršia sestra. Viacerí životopisci pripisujú Nietzscheho ostych voči ženám práve tejto výlučne ženskej starostlivosti.

Jeho ľúbostné vzťahy stroskotali väčšinou skôr ako začali. Najväčšou životnou láskou budúceho "filozofa s kladivom" bola Lou Andreas-Salomé, ktorú požiadal aj o ruku. Tá však jeho ponuku odmietla podobne ako neskôr aj ponuku od slávneho básnika Rainera Maria Rilkeho.

Po ukončení internátnej školy Schulpfort sa napriek očakávaniam rodiny nestal teológom, ale venoval sa klasickej filológii, ktorú študoval na univerzitách v Bonne a Lipsku. Ako 24-ročného ho vymenovali za profesora klasickej filológie na univerzite v Bazileji. Nietzscheho pôsobenie na bazilejskej univerzite prerušila nakrátko vojna z roku 1870, ktorej sa klasický filológ zúčastnil ako ošetrovateľ.

K filozofii priviedli Nietzscheho nielen znalosti starovekého Grécka, ale aj dielo nemeckého filozofa Arthura Schopenhauera Svet ako vôľa a predstava (Die Welt als Wille und Vorstellung, 1818) a hudba Richarda Wagnera.

Na základe týchto inšpiračných zdrojov napísal prvé väčšie filologicko-filozofické dielo Zrodenie tragédie z ducha hudby (Die Geburt der Tragödie aus dem Geiste der Musik, 1872), ktoré sa však stretlo s nepochopením odbornej aj laickej verejnosti. Sklamaný z neúspechu sa rozišiel aj s Wagnerom a po desiatich rokoch opustil aj bazilejskú univerzitu.

Rozpaky, nepochopenie či odmietnutie vyvolali aj jeho nasledujúce diela Nečasové úvahy (Unzeitgemässe Betrachtungen, 1876), Ľudské, príliš ľudské (Menschliches, Allzumenschliches, 1880), Ranné zore (Morgenröthe, 1881), Radostná veda (Die fröhliche Wissenschaft, 1882). Dôvodom odmietnutia bol aj štýl akým knihy napísal. Boli plné básnických obrazov, aforizmov, ironických poznámok.

Aj napriek neúspechu sa nevzdal svojho štýlu písania, ktorým sa ešte výraznejšie prezentoval v spisoch Tak vravel Zarathustra (Also sprach Zarathustra, 1885), Mimo dobra a zla (Jenseits von Gut und Böse, 1886), Genealógia morálky, (Zur Genealogie der Moral, 1887), Súmrak modiel (DammerungGötzen-Dämmerung, 1889) či Antikrist (Der Antichrist, 1895).

Po odchode z univerzity žil Nietzsche osamelým životom striedavo v Nemecku, Taliansku a Švajčiarsku. Sužovaný bolesťami hlavy, postupným strácaním zraku, nespavosťou sa v januári 1889 v Turíne nervovo zrútil, z čoho sa už do konca života nezotavil. Previezli ho do Weimaru, kde sa o neho starala jeho sestra Elizabeth Fösterová-Nietzscheová.

Tá sa starala aj o pozostalosť bratovho diela, ktoré opätovne vydávala, ale v silne skreslených výberoch. Po smrti Nietzscheho vydala napríklad výber jeho poznámok pod názvom Vôľa k moci (Wille zur Macht, 1901). Dielo zneužili nemeckí nacisti pre šírenie ideológie výnimočnosti árijskej rasy či antisemitizmu. Weimarský archív Nietzscheho spisov, ktorý vytvorila jeho sestra, osobne navštívil v roku 1933 aj Adolf Hitler.

Friedrich Nietzsche zomrel 25. augusta 1900 vo Weimare.

"Vďaka originalite a radikálnosti jeho myšlienok a tiež vďaka umelecky pôsobivej forme ich vyjadrenia zostáva Nietzsche aj v súčasnosti jedným z najštudovanejších a najcitovanejších mysliteľov západnej filozofie. Významným spôsobom ovplyvnil viaceré filozofické smery 20. storočia existencializmus, Frankfurtskú školu, postmodernú filozofiu a mnohých slávnych filozofov od Jeana-Paula Sartra, Karla Jaspersa, Martina Heideggera cez francúzskych filozofov druhej polovice 20. storočia Michela Foucaulta, Gillesa Deleuza, Jacquesa Derridu až po feministické filozofky Luce Irigarayovú či Judith Butlerovú," vysvetlil Maco.

Podľa neho zohral Nietzsche aj v slovenskom filozofickom prostredí 20. storočia významnú úlohu napríklad v myslení Svätopluka Štúra (1901 - 1981), ktorý sa po počiatočnom okúzlení Nietzscheho "filozofiou života" neskôr stal ostrým kritikom nietzscheovského "prehodnotenia hodnôt", ktoré vnímal ako vedúce k dehumanizácii.

"Jaromír Červenka (1903 - 1983), filozof českého pôvodu pôsobiaci na Slovensku, skúmal zasa Nietzscheho ´imoralizmus´ a jeho súvislosť s antickými etickými koncepciami. S Nietzschem sa dlhodobo vyrovnával vo svojom myslení aj Teodor Münz (1926 - 2022), ktorý zároveň prispel aj prekladmi Nietzscheho do slovenčiny," uviedol pre TASR Robert Maco.