Bratislava 23. januára (TASR) - Francúzsky umelec Édouard Manet preklenul priepasť medzi dvoma umeleckými smermi 19. storočia - realizmom a impresionizmom. Bol inovátorom v oblasti farebnej kompozície, odmietol konzervatívne cítenie Akadémie krásnych umení a vo veľkej miere upustil od náboženských alebo alegorických tém v prospech zobrazení meštianskeho života. Jeho obrazy vyvolali pohoršenie verejnosti a obdiv avantgardných umelcov, ktorí sa neskôr stali známi ako impresionisti. Manet sa však s ich hnutím nikdy nestotožnil. Dnes sa jeho tvorba chápe ako prelomová a vymedzujúca začiatok moderného výtvarného umenia.
Od narodenia významného francúzskeho výtvarníka Édouarda Maneta uplynie v nedeľu 23. januára 190 rokov.
Édouard Manet sa narodil 23. januára 1832 v Paríži do rodiny z vyššej spoločenskej vrstvy. Jeho otec bol úradníkom na francúzskom ministerstve spravodlivosti a matka krstnou dcérou švédskeho korunného princa. Manetov strýko Edmond Fournier podporoval záujmy chlapca a organizoval mu časté výlety do Louvru. V roku 1848 sa mladý Manet nalodil na námornú loď smerujúcu do Brazílie. Jeho otec dúfal, že sa mu zapáči námornícky život. Manetovi sa však nepodarilo zložiť skúšky, a tak sa už o rok vrátil domov. Rodičia napokon od svojej predstavy o jeho kariére ustúpili a vytvorili mu priestor umelecky sa realizovať.
Ako 18-ročný Manet dostával lekcie kreslenia a maľovania, ktoré mu dával výtvarník Thomas Couture. V rokoch 1853-56 cestoval po Európe, aby sa oboznámil s dielami maliarov ako Frans Hals, Diego Velázquez či Francisco Goya. Následne si v roku 1856 otvoril vlastný ateliér. Námetmi pre jeho obrazy sa stali obyčajní ľudia vykonávajúci každodenné činnosti. Manetov obraz Pijan absintu (1859) je príkladom jeho raných pokusov o realizmus, ktorý bol v tom čase najpopulárnejším štýlom. Avšak nekompromisný odraz reality života odrážajúci sa v postave opitého muža nebol akceptovaný.
Na snímke maľba od Fransa Halsa s názvom Two laughing boys 3. novembra 2011 Leerdame.Foto: TASR/AP
Na jeho plátnach sa objavovali speváci (Španielsky spevák, 1860), ľudia z ulice, žobráci, kurtizány a rád zachytával aj výjavy zobrazujúce býčie zápasy – napríklad obraz Mŕtvy toreador (pravdepodobne rok 1864).
V roku 1862 sa Manet zosobášil so Suzanne Leenhoffovou – údajnou milenkou jeho otca. Celé hodiny strávil pod holým nebom pozorujúc módny dav obyvateľov mesta, aby namaľoval Koncert v Tuilerijských záhradách (1862). Toto dielo zdanlivo zobrazujúce náhodných ľudí je v skutočnosti výberom prominentných osobností parížskeho meštianskeho sveta počúvajúcich koncert. Téma obrazu sa nepozdávala parížskej umeleckej vrchnosti, keďže mestské scény sa v 60. rokoch 19. storočia nepovažovali za vhodný námet pre umenie.
Na snímke z 25. apríla 1945 z amerického národného archívu americkí vojaci študujú maľbu francúzskeho impresionistu Édouarda Maneta "V zimnej záhrade," ktorú objavili v podzemí v nemeckom Merkerse.Foto: TASR/AP
Pravdepodobne najznámejším umelcovým dielom je obraz Raňajky v tráve z roku 1863. Dvojica oblečených mužov sediacich vedľa nahej ženy znepokojila viacerých členov poroty, ktorí sa starali o výber malieb na výstavu Parížskeho salónu. V tomto diele, ktoré odmietli vystaviť, spojil autor tému nedeľných výletov a u mešťanov obľúbených piknikov spolu s prostitúciou. V tom období však viac než 4.000 obrazov odmietli zverejniť v salóne. V reakcii na to Napoleon III. založil Salon des Refusés, (Salón odmietnutých), aby si verejnosť predsa len mohla niektoré z týchto diel pozrieť.
V roku 1865 sa Manet opäť pokúsil o prijatie Parížskym salónom a predstavil obraz Olympia (1863). Tento portrét inšpirovaný Tizianovou Venušou z Urbina, zobrazujúci nahú krásku pózujúcu na posteli, opäť vyvolal nevôľu. Manet však mal aj svojich zástancov. Jedným z nich bol spisovateľ Emil Zola, ktorý v článku z roku 1867 tvrdil, že takmer všetci významní umelci v začiatkoch urážajú citlivosť súčasného publika. Manetovými priateľmi sa stali maliari ako Paul Cézanne, Paul Gauguin, Edgar Degas, Claude Monet, ale i "prekliaty básnik" Charles Baudelaire. Na plátno zachytával aj tragické výjavy. Medzi rokmi 1867-69 napríklad vytvoril sériu obrazov pod názvom Poprava cisára Maximiliána. V roku 1870 slúžil ako vojak počas francúzsko-nemeckej vojny a pozoroval ničenie Paríža.
Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
Veľmi známa je jeho tvorba z prostredia kaviarní - reprezentuje ju napríklad obraz The Café-Concert (1879) alebo jedno z najuznávanejších diel Bar vo Folies-Bergére (1882), na ktorom je vyobrazená barmanka zahĺbená do svojich myšlienok akoby odtrhnutá od rušného okolia zapĺňajúceho celú miestnosť.
V apríli 1883 Manet podstúpil amputáciu nohy a krátko na to 30. apríla zomrel v objatí svojho syna Leona.
