Rím/Bratislava 26. apríla (TASR) - O rímskom tzv. adoptívnom cisárovi Marcusovi Aureliovi sa traduje, že oplýval vysokou mravnou zrelosťou, štátnickým, vojvodcovským či diplomatickým nadaním a zmyslom pre povinnosť. Zároveň bol známy aj svojimi filozofickými úvahami a radí sa k predstaviteľom neskorého stoicizmu. Od narodenia rímskeho vládcu, prezývaného Filozof na tróne, uplynie v pondelok 26. apríla 1900 rokov.

Legendárny rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 161 - 180 nášho letopočtu, zanechal ako jediný staroveký vládca svedectvo o sebe samom. Počas vojnového ťaženia proti Markomanom písal totiž filozofické príhovory sebe samému. Rukopisy boli po jeho smrti nájdené, najstaršie zachované vydanie Aureliovo filozofického diela Ta eis heauton pochádza zo 14. storočia. Je preložené do mnohých jazykov, vrátane slovenčiny a knižne vyšlo pod názvom Myšlienky k sebe, alebo aj Myšlienky k sebe samému.

Prvú časť svojich hovorov k sebe napísal Marcus Aurelius okolo roku 172, v období markomanských vojen. Ako sám uviedol v jeho závere: "V krajine Kvádov, nad riekou Granum". Tým miestom je dnešný región v okolí obce Šarovce, pri rieke Hron.

S vojnovým ťažením Rimanov proti Kvádom sa viaže aj známy rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179. V tom čase však rímske vojsko viedol Commodus, syn Marca Aurelia.

Marcus Annius Verus, budúci rímsky cisár Marcus Aurelius, celým menom Marcus Aurelius Antoninus Augustus, sa narodil 26. apríla v roku 121 nášho letopočtu. Rod, z ktorého pochádzal, prišiel do Ríma približne 100 rokov pred jeho narodením z Cordoby, vtedajšej Hispánie, dnešného Španielska. Starý otec budúceho cisára bol bohatým mužom a rímskym konzulom a po smrti Marcovho otca sa staral o jeho výchovu. Častým návštevníkom konzulovho domu bol rímsky cisár Hadrián, ktorý si mladého a nadaného Marca obľúbil. Upútal ho svojimi vlastnosťami i skromnosťou a ako veľkého milovníka pravdy ho Hadrián prezýval Verissimus (Najpravdivejší).

Foto: TASR/AP

Po smrti cisára Hadriána v roku 138 nastúpil na trón jeho adoptívny syn Antoninus Pius, ktorý si adoptoval Marca, a aj preto patrí Marcus Aurelius do línie adoptívnych rímskych cisárov.

Moci sa Marcus Aurelius ujal v roku 161 vo veku 40 rokov. Ako cisár požíval pre svoj cnostný a skromný spôsob života vážnosť a úctu. Bol tiež prvým z rímskych cisárov, ktorý si vybral spoluvládcu. Stal sa ním vojvodca Lucius Verus, ktorý sa však viac ako vládnym povinnostiam venoval životným radovánkam. Po Luciovej smrti, v roku 169, sa po boku Marca Aurelia ako spoluvládca ocitol jeho syn Commodus.

Marcus Aurelius patril k umierneným rímskym vládcom. Presadzoval konsenzuálnu politiku voči rímskemu senátu. Jeho vládnutie však ovplyvnili vojny. Už v druhom roku vládnutia prepukla na východe rímskej ríše vojna s Partmi. Do vojny sa Marcus Aurelius vybral spolu s Luciom Verom, ktorý sa ale oddával viac zábavkám v Antiochii ako vojenským povinnostiam. Zodpovednosť ostala na Aureliovi, ktorému výrazne pomáhal vojvodca Avidius Cassius. Ten sa po vojne, ktorú ukončilo podpísanie mieru, stal miestodržiteľom sýrskej provincie.

Po návrate do Ríma sa musel Marcus Aurelius čoskoro vybrať na ďalšiu výpravu, tentoraz do Podunajska. Od polovice 60. rokov 2. storočia sa totiž zintenzívnili nájazdy germánskych a iných barbarských kmeňov na túto časť ríše. Vojna sužovala ríšu niekoľko rokov, ale napokon Rimania Markomanov, Kvádov, Sarmatov a ďalšie kmene porazili, ale to už po smrti Marca Aurelia, ktorý v posledných rokoch vládnutia musel čeliť aj povstaniam. Jedno vypuklo v Egypte a ďalšie v Sýrii, kde sa vzbúril miestodržiteľ Avidius Cassius.

Cisár Marcus Aurelius zomrel 17. marca 180 po nákaze morom vo Vindobone, čo bola osada, ktorá sa nachádzala na území dnešnej Viedne.