Washington/Bratislava 27. februára (TASR) - Pre poslucháčov v bývalom Československu, ale aj v ďalších krajinách ležiacimi za železnou oponou, to bol v časoch komunistického režimu hlas nádeje a podpory. Mottom rozhlasovej stanice Hlas Ameriky (Voice of America, VOA) bolo a je slobodné šírenie informácií v neslobodných spoločnostiach.

V utorok 27. februára uplynie 20 rokov odvtedy, kedy prestal Hlas Ameriky vysielať svoj program do 10 krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.

Definitívne rozhodnutie o ukončení šírenia Hlasu Ameriky v slovenčine a v ďalších deviatich jazykoch padlo začiatkom februára 2004. Naposledy sa na jeho vlnách ozval slovenský jazyk 27. februára 2004. Slovenčina a čeština znela z Hlasu Ameriky 62 rokov.

História rozhlasovej stanice Hlas Ameriky, ktorú založil americký Kongres s centrálou vo Washingtone, sa začala písať počas druhej svetovej vojny s cieľom bojovať proti nacistickej propagande. Prípravy na jej založenie urýchlil japonský útok na Pearl Harbor, ku ktorému došlo 7. decembra 1941. Po ňom vyhlásili Spojené štáty vojnu Japonsku a aktívne sa zapojili do druhej svetovej vojny.

"Tu Washington, Hlas Ameriky," sa ozvalo prvýkrát z éteru 24. februára 1942. Rozhlasová stanica Hlas Ameriky začala vysielať v nemčine, jej úlohou bolo nielen naštrbenie nacistickej propagandy medzi nemeckým obyvateľstvom, ale rovnako aj šírenie demokratických hodnôt. Čoskoro pribudlo vysielanie v angličtine, vo francúzštine a v taliančine.

Počet jazykov, v ktorých stanica vysielala sa k januáru 1943 rozšíril na 27 a v roku 1944 to už bolo viac ako 40 jazykov. Slovenčina a čeština sa prvý raz ozvala na vlnách americkej rozhlasovej stanice 30. marca 1942, kedy bolo oficiálne spustené vysielanie pre Československo. V československej redakcii pracovali napríklad aj Jiří Voskovec a Jan Werich, jej hlásateľom bol po emigrácii v roku 1968 Ernest Stredňanský.

Prvým riaditeľom rozhlasovej stanice, ktorá od začiatku sľubovala, že "svojim poslucháčom povie pravdu bez ohľadu na to, či sú správy dobré alebo zlé", bol John Houseman.

Počas studenej vojny šírila rozhlasová stanica správy do krajín v strednej a východnej Európe. Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 bola spolu s ďalšími stanicami vysielajúcimi zo zahraničia pre Československo, zakázanou stanicou označovanou za "štvavú vysielačku". Napriek rušeniu signálu a hrozbe trestu za počúvanie vysielania si Hlas Ameriky našiel mnohých svojich poslucháčov.

Vysielanie pokračovalo aj po páde totalitného režimu v roku 1989. Dva mesiace po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) sa v marci 1993 československá redakcia Hlasu Ameriky rozdelila na dve samostatné redakcie: českú a slovenskú. Poslednými, ktorí sa 27. februára 2004 prihovorili slovenským poslucháčom na Hlase Ameriky boli Miroslav Oravec-Dobrovodský, dlhé roky viedol vysielanie do Československa a neskôr Slovenska a Jozef Šimkovič.

V súčasnosti je Hlas Ameriky medzinárodnou multimediálnou spoločnosťou, ktorá vo viac ako 45 jazykoch oslovuje 326 miliónov ľudí. Nie všade to však majú jej pracovníci jednoduché. Tak napríklad od 6. decembra 2017 platí pre jej zamestnancov zákaz vstupu do budovy dolnej komory ruského parlamentu. Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo stanicu spolu s Rádiom Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) na zoznam tzv. zahraničných agentov.

Hlas Ameriky bol medzi tými americkými mediálnymi organizáciami, ktoré dostali od Pekingu zákaz informovať v Číne po tom, ako začali prinášať spravodajstvo o vypuknutí pandémie COVID-19 a od 1. decembra 2022 zakázal Taliban na území Afganistanu vysielanie rozhlasových staníc Hlas Ameriky a RFE/RL. Taliban sa pri vydaní zákazu odvolal na "sťažnosti", ktoré dostal k obsahu vysielaného programu, ale bližšie podrobnosti neuviedol.



Zdroj: https://www.insidevoa.com/p/5829.html, https://www.upn.gov.sk/sk/1februar-1942-zaciatok-vysielania-rozhlasovej-stanice-hlas-ameriky-voice-of-america