Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Magazín

Pred 20 rokmi uviedli do prevádzky Branisko, prvý diaľničný tunel v SR

Na archívnej snímke východný portál tunela Branisko. Foto: TASR – Milan Kapusta

Samotný tunel Branisko začali stavebné firmy raziť z dvoch strán - zo západnej strany 23. mája 1997 a z východnej 29. júna 1997.

Bratislava 29. júna (TASR) - Tunel Branisko je prvým a najdlhším slovenským diaľničným tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Beharovce a Fričovce, na rozhraní okresov Levoča a Prešov. Jednorúrový tunel s obojsmernou premávkou má dĺžku 4975 metrov a nahradil náročný prechod priesmykom Branisko v nadmorskej výške 751 metrov nad morom.

Vo štvrtok (29. 6.) uplynie 20 rokov, odkedy uviedli tunel Branisko slávnostne do prevádzky.

Zmluva o vytvorení Konzorcia zameraného na realizáciu inžiniersko-geologických a hydrogeologických prác pri príprave výstavby tunela Branisko bola podpísaná 2. februára 1996. Vzniklo združenie pod názvom Tunel Branisko. Presne o dva mesiace neskôr sa začalo razenie prieskumnej štôlne určenej na podrobný geologický a hydrogeologický prieskum.

Samotný tunel Branisko začali stavebné firmy raziť z dvoch strán - zo západnej strany 23. mája 1997 a z východnej 29. júna 1997. Raziace práce trvali necelé dva roky - prvý diaľničný tunel na Slovensku slávnostne prerazili 1. mája 1999.

Pozoruhodná bola presnosť, s akou bol tunel razený. Priemerná dĺžková odchýlka východnej a západnej razby tunela bola 1,7 centimetra (cm), výšková 1,4 cm a smerová len 1,1 cm, pričom podľa noriem je povolená odchýlka do desiatich centimetrov.

V ďalších mesiacoch nasledovala úprava interiéru tunela, výstavba vetracích šácht i vozovky a inštalácia technologického zariadenia. Diaľničný úsek s tunelom Branisko uviedli do prevádzky 29. júna 2003.

V tuneli sa nachádza šesť núdzových zálivov, štyri jednostranné a dva obojstranné, 13 únikových ciest so súbežnou únikovou štôlňou, 22 núdzových SOS kabín a na každých 120 metroch sú umiestnené protipožiarne výklenky s hydrantmi. V roku 2022 bola priemerná denná intenzita na úseku tunela Branisko viac ako 16.000 vozidiel za 24 hodín.

Aj vzhľadom na intenzitu prevádzky sa čoraz nástojčivejšie tlačí do popredia požiadavka vybudovania druhej rúry. Analýzy, ktoré si nechala urobiť Národná diaľničná spoločnosť (NDS), potvrdili, že výstavba ľavej rúry je technicky možná aj počas prevádzky pravej rúry. Dostavba druhej tunelovej rúry bola pôvodne plánovaná na rok 2020, avšak iba nedávno, koncom apríla 2023, vyhlásila NDS verejnú súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre druhý profil D1 Beharovce - Branisko.

Výstavbu tunela Branisko sprevádzala dlhoročná kauza v súvislosti s finančnými podvodmi a machináciami. Na viaceré nezrovnalosti nielen v technológiách, ale aj na pochybné poskytnutie preddavku a nehospodárne vynaloženie prostriedkov na zriadenie staveniska poukázal koncom januára 2003 Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a v roku 2004 upozornila na možné tunelovanie tunela Branisko Slovenská informačná služba (SIS). Polícia následne začala vyšetrovanie a v roku 2006 sa o prípad začala zaujímať aj švajčiarska polícia.

V roku 2018 podal Úrad špeciálnej prokuratúry obžalobu na šesť osôb na Špecializovaný trestný súd. Obžaloba mala 296 strán, vyšetrovací spis približne 25.000 strán a samostatné prílohy k spisu ďalších niekoľko tisíc strán.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 20. februára 2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 24. júla 2019 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prerokovanie primárne z dôvodu, že konanie obvinených nenapĺňa znaky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.





Zdroj: https://www.tucon.sk/project/tunel-branisko-slovensko, https://ww-w.ndsas.sk/press, http://www.pravnelisty.sk