Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmluvou sa mali definitívne vyriešiť inštitucionálne a právne otázky týkajúce sa rozšírenia Únie v roku 2004 o desať nových členov vrátane Slovenska.
Autor TASR
Nice/Bratislava 1. februára (TASR) — Zmluva Európskej únie (EÚ) - Zmluva z Nice - mala vyriešiť inštitucionálnu reformu Únie tak, aby bola schopná zvládnuť rozšírenie o nové členské krajiny. V stredu 1. februára uplynie 20 rokov odvtedy, ako vstúpila zmluva do platnosti.
O podobe zmluvy sa rokovalo 7. - 11. decembra 2000 na summite EÚ vo francúzskom prímorskom meste Nice. Išlo o dovtedy historicky najdlhší summit a ešte v priebehu posledného dňa hrozilo, že k dohode nedôjde. Napokon sa lídri vtedajšej európskej pätnástky dohodli tesne pred pol piatou hodinou rannou. Zmluvu podpísali ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ 26. februára 2001 a do platnosti vstúpila až 1. februára 2003.
Zdĺhavá bola aj jej ratifikácia, ktorú skomplikovalo Írsko. Írski voliči zmluvu v prvom referende v roku 2001 odmietli a až po masívnej kampani vyjadrili svoj súhlas v druhom referende v októbri 2002. Írsko následne v decembri 2002 odovzdalo ratifikačné dokumenty a podľa platných pravidiel vstúpila zmluva do platnosti v prvý deň druhého mesiaca od odovzdania týchto dokumentov, teda 1. februára 2003.
Zmluvou sa mali definitívne vyriešiť inštitucionálne a právne otázky týkajúce sa rozšírenia Únie v roku 2004 o desať nových členov vrátane Slovenska, čo bol najväčší nárast, aký kedy európska integrácia dosiahla. Medzi najdôležitejšie novinky, ktoré zmluva priniesla, boli zmeny týkajúce sa počtu hlasov v Európskej rade, zloženia Európskej komisie a ďalších orgánov a inštitúcií Únie a počtu miest pre jednotlivé členské krajiny v Európskom parlamente.
Zmluva z Nice tiež zmenila mechanizmus hlasovania vo viacerých oblastiach a rozšírila počet otázok, pri ktorých sa nevyžaduje jednomyseľný súhlas, ale iba súhlas kvalifikovanej väčšiny. V mnohých citlivých oblastiach sa však kvalifikovanú väčšinu presadiť nepodarilo. Štáty si ponechali právo veta pri daniach, sociálnej politike alebo imigračnej a azylovej politike. Od roku 2005 vďaka Zmluve z Nice platí, že má vždy toľko komisárov, koľko je členských štátov. Zmluva tiež obsahovala reformu súdneho systému EÚ.
K rokovaniu o ďalšej európskej zmluve — Lisabonskej, sa začalo v hlavnom meste Portugalska 23. júla 2007. Text zmluvy schválili na summite konanom 18. a 19. októbra 2007 a podpísaná bola 13. decembra 2007 po tom, ako predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady Európy slávnostne podpísali Chartu základných práv EÚ. Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť 1. decembra 2009.
Zdroj: www.europarl.europa.eu
O podobe zmluvy sa rokovalo 7. - 11. decembra 2000 na summite EÚ vo francúzskom prímorskom meste Nice. Išlo o dovtedy historicky najdlhší summit a ešte v priebehu posledného dňa hrozilo, že k dohode nedôjde. Napokon sa lídri vtedajšej európskej pätnástky dohodli tesne pred pol piatou hodinou rannou. Zmluvu podpísali ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ 26. februára 2001 a do platnosti vstúpila až 1. februára 2003.
Zdĺhavá bola aj jej ratifikácia, ktorú skomplikovalo Írsko. Írski voliči zmluvu v prvom referende v roku 2001 odmietli a až po masívnej kampani vyjadrili svoj súhlas v druhom referende v októbri 2002. Írsko následne v decembri 2002 odovzdalo ratifikačné dokumenty a podľa platných pravidiel vstúpila zmluva do platnosti v prvý deň druhého mesiaca od odovzdania týchto dokumentov, teda 1. februára 2003.
Zmluvou sa mali definitívne vyriešiť inštitucionálne a právne otázky týkajúce sa rozšírenia Únie v roku 2004 o desať nových členov vrátane Slovenska, čo bol najväčší nárast, aký kedy európska integrácia dosiahla. Medzi najdôležitejšie novinky, ktoré zmluva priniesla, boli zmeny týkajúce sa počtu hlasov v Európskej rade, zloženia Európskej komisie a ďalších orgánov a inštitúcií Únie a počtu miest pre jednotlivé členské krajiny v Európskom parlamente.
Zmluva z Nice tiež zmenila mechanizmus hlasovania vo viacerých oblastiach a rozšírila počet otázok, pri ktorých sa nevyžaduje jednomyseľný súhlas, ale iba súhlas kvalifikovanej väčšiny. V mnohých citlivých oblastiach sa však kvalifikovanú väčšinu presadiť nepodarilo. Štáty si ponechali právo veta pri daniach, sociálnej politike alebo imigračnej a azylovej politike. Od roku 2005 vďaka Zmluve z Nice platí, že má vždy toľko komisárov, koľko je členských štátov. Zmluva tiež obsahovala reformu súdneho systému EÚ.
K rokovaniu o ďalšej európskej zmluve — Lisabonskej, sa začalo v hlavnom meste Portugalska 23. júla 2007. Text zmluvy schválili na summite konanom 18. a 19. októbra 2007 a podpísaná bola 13. decembra 2007 po tom, ako predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady Európy slávnostne podpísali Chartu základných práv EÚ. Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť 1. decembra 2009.
Zdroj: www.europarl.europa.eu
