Berlín 8. júna (TASR) - Jeden z najuznávanejších hudobných skladateľov 19. storočia, nemecký predstaviteľ raného romantizmu v hudbe Robert Schumann, inšpiroval množstvo ďalších tvorcov, okrem iného Gustava Mahlera, Mauricea Ravela, Bedřicha Smetanu, Zdeňka Fibicha, či Edvarda Griega. Schumannova hudba je naplnená hlbokou citovosťou a melanchóliou a jej ťažisko je predovšetkým v skladbách pre klavír. V pondelok 8. júna uplynie 210 rokov od Schumannovho narodenia.

Robert Schumann sa narodil 8. júna 1810 v Zwickau v Sasku. Bol posledným z piatich detí, vďaka čomu bol miláčikom matky, ale aj otca, po ktorom zdedil labilnú povahu a nervovú indisponovanosť. Otec v roku 1826 podľahol nervovému kolapsu, čím sa však séria rodinných tragédií neskončila. Zakrátko spáchala samovraždu aj Schumannova sestra a v roku 1836 aj jeho matka.

Rodina rozhodla, že chlapec pôjde študovať do Lipska právo. Zaujímala ho však aj literatúra a na prvé miesto sa postupne dostávala hudba. "Teraz stojím na križovatke a ľakám sa pred otázkou: kadiaľ? Ak budem nasledovať môjho génia, tak ma nasmeruje k umeniu, myslím si, že na správnu cestu..." napísal Schumann v roku 1830 v jednom z listov svojej matke.

Hudobné vzdelanie získal Robert Schumann u známeho lipského klavírneho pedagóga Friedricha Wiecka, s ktorého dcérou sa neskôr oženil, a tiež na univerzite v Heidelbergu.

V rokoch 1830-1831 skladal svoje prvé klavírne opusy a sníval o kariére klavírneho virtuóza. V tom čase sa klaviristi neraz usilovali zlepšiť svoju techniku rôznymi pomôckami na posilnenie prstov. Zväčša sa takéto snahy končili sklamaním, no pre Schumanna to bola katastrofa. Definitívne poškodenie šľachy prstenníka pochovalo jeho ambície.

Schumann sa v roku 1831 začal venovať hudobnej publicistike, vyzdvihoval diela vtedy ešte neznámeho Fryderyka Chopina, takisto aj Hectora Berlioza, či Richarda Wagnera. Pokračoval aj v skladateľskej práci.

Pôsobil ako kapelník v Drážďanoch, kde skomponoval Violoncellový koncert, 3. symfóniu Es Dur (Rýnsku) ouvertúry Messinská nevesta, Július Caesar, Herman a Dorothea.

Ešte od čias štúdií v Lipsku sa jeho životom tiahla niť veľkej lásky ku Kláre Wieckovej, k dcére svojho učiteľa klavíra Friedricha Wiecka. V roku 1840 sa s ňou oženil napriek tomu, že jej otec spočiatku robil sobášu prekážky. Samotná Klára bola talentovanou klavírnou virtuózkou a stala sa najlepšou klaviristkou v Európe.

Zároveň stojac verne po boku svojho chorého manžela a vychovávajúc sedem detí, bola prvou a vynikajúcou interpretkou Robertových klavírnych diel.

Schumann zložil najmenej 183 piesní, štyri symfónie a viacero koncertov, takisto piesňové cykly, napríklad známy cyklus 21 krátkych hudobných diel Karneval. Mnohé diela napísal pre deti, napríklad Album pre mládež, alebo Detské scény so známou skladbičkou Snenie.

Schumann trpiaci pravdepodobne maniodepresívnou psychózou skočil 25. februára 1854 do Rýna. Lodníci ho zachránili a 4. marca bol na vlastnú žiadosť prevezený na psychiatrickú kliniku v Endenichu pri Bonne. Tam sa v utrpení skončil jeho život 29. júla 1856. Klára Schumannová manžela prežila o 40 rokov a zomrela v máji 1896.