Mošovce/Bratislava 29. júla (TASR) - Tvorba a osobnosť Jána Kollára mali významný vplyv na štúrovcov, s ktorými sa však rozišiel v otázke spisovného slovenského jazyka. Bol totiž stúpencom literárnej a jazykovej jednoty česko-slovenskej. Autor známej lyricko-epickej skladby Slávy dcéra, napísanej v biblickej češtine, mal zásadný vplyv na vývin českej a slovenskej poézie prekonávaním klasicistických tendencií.

V sobotu 29. júla uplynie 230 rokov od narodenia Jána Kollára, evanjelického kňaza, národného buditeľa, slavistu, obrodeneckého básnika, filozofa, filológa, etnografa a predstaviteľa slovanskej vzájomnosti.

Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach. Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812 - 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817 - 1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v nemeckom meste Jena.

Od roku 1819 pôsobil v Pešti, kde bol evanjelickým farárom. Veľký evanjelický chrám na dnešnom budapeštianskom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Jeho priateľské kontakty s Ľudovítom Štúrom a s ďalšími štúrovcami rázne narušilo zavedenie novej (štúrovskej) slovenčiny, ktorú ostro kritizoval.

Počas a po revolučných udalostiach 1848 - 1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako dôverník vlády pre otázky Slovenska, pričom podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 ho vymenovali za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni.

Ján Kollár bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Vytvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Ako autor zotrvával pri češtine, z čoho pramenil rozpor medzi ním a Ľudovítom Štúrom.

Okrem písania poézie i prózy sa venoval aj zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim. Pri písaní používal pseudonym Čechobratr Protištúrsky.

Jeho prvým literárnym dielom bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), vydaná v rokoch 1811 - 1812. Do slovenskej literatúry sa zapísal predovšetkým básnickou skladbou Slávy dcéra. Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1824 a malo 150 sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615 sonetoch vyšla Slávy dcéra v roku 1832.

Pozitívny vzťah k ľudovej piesni prezentoval v dvojdielnej zbierke Národnié zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách (Národné piesne slovenského ľudu v Uhrách). Dielo vyšlo v roku 1823 a 1827.

Podstatnú časť jeho diela tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje, akými sú Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské (1823), Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie (1828), úvaha O literarnéj vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slavskými (1836) a zborník Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).

Venoval sa aj písaniu učebníc. V roku 1825 mu vyšla Čítanka, aneb, Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a dědinách, o rok neskôr Šlabikář pro dítky.

Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.