Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Whitney vymyslel stroj, ktorý dokázal oddeliť semená od bavlnených vlákien, na čo použil mechanické zuby a hrebeň.
Autor TASR
Westborough/Bratislava 14. marca (TASR) - Patrí medzi najvýznamnejšie vynálezy počiatkov priemyselnej revolúcie na prelome 18. a 19. storočia, ktorý z amerického juhu urobil bavlnársku veľmoc a výrazne zmenil charakter krajiny.
Vo štvrtok 14. marca uplynie 230 rokov, odkedy si americký vynálezca Eli Whitney nechal patentovať zariadenie na čistenie - odzrňovanie bavlny, nazývané Cotton gin.
Bavlna patrila pre svoje vlastnosti medzi obľúbené textílie už v starovekom Egypte a nič na tom sa nezmenilo dodnes. Urýchlenie jej spracovania umožnilo až vynájdenie stroja na čistenie surovej bavlny. Proces jej zberu a spracovania bol totiž veľmi únavný a zdĺhavý, pretože značne dlhý čas trvalo, pokiaľ sa bavlnené vlákna oddelili od semien.
Zariadenie, umožňujúce rýchle oddelenie bavlny od semien vynašiel Eli Whitney (1765 - 1825), ktorý pochádzal z farmárskej rodiny z amerického štátu Massachusetts. Po skončení štúdií na univerzite v Yale sa rozhodol v roku 1793 odcestovať na juh USA, kde mal pôsobiť ako súkromný učiteľ v štáte Južná Karolína. Keďže mu ale sľúbený plat o polovicu znížili, rozhodol sa učiteľstva vzdať a prijal ponuku vdovy po generálovi Greeneovi, s ktorou sa cestou na juh zoznámil, aby pomáhal správcovi jej plantáže.
Práve tu vynašiel stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok. Keď svoj prvý model predviedol priateľom, za jednu hodinu odviedol celodennú prácu niekoľkých robotníkov.
Whitney vymyslel stroj, ktorý dokázal oddeliť semená od bavlnených vlákien, na čo použil mechanické zuby a hrebeň. Čiže, keď sa bavlna vložila do stroja, zuby zachytili jej vlákna a preťahovali ich cez hrebeň. Semená, ktoré boli príliš veľké na to, aby prešli medzerami hrebeňa, jednoducho zostali vzadu. Vďaka tomu mohol efektívne zbaviť bavlníkový chumáč zrna i nečistôt, ale najmä zmechanizovať zdĺhavú prácu.
Keď dovtedy vyrobil otrok za jeden deň necelý kilogram čistej bavlny, po vynájdení stroja na čistenie bavlny to bolo až viac ako 27 kilogramov čistej bavlny denne. Juh Spojených štátov zasiahol bavlnový boom. Rozmach pestovania a spracovania tejto plodiny viedol zároveň k výraznému presunu čiernych otrokov z tabakových plantáží a plantáží na cukrovú trstinu na bavlníkové plantáže.
Eli Whitney vynašiel svoj stroj na čistenie bavlny v roku 1793, v tom istom roku - 28. októbra - požiadal o patent, ktorý získal 14. marca 1794. Jeho tvorca však musel ešte vyhrať mnoho sporov, pretože sa čoskoro objavili ďalšie podobné stroje, ktoré Whitney označoval za kópie svojho vynálezu, a tak sa potvrdenia vynálezu dočkal až v roku 1807.
Vo štvrtok 14. marca uplynie 230 rokov, odkedy si americký vynálezca Eli Whitney nechal patentovať zariadenie na čistenie - odzrňovanie bavlny, nazývané Cotton gin.
Bavlna patrila pre svoje vlastnosti medzi obľúbené textílie už v starovekom Egypte a nič na tom sa nezmenilo dodnes. Urýchlenie jej spracovania umožnilo až vynájdenie stroja na čistenie surovej bavlny. Proces jej zberu a spracovania bol totiž veľmi únavný a zdĺhavý, pretože značne dlhý čas trvalo, pokiaľ sa bavlnené vlákna oddelili od semien.
Zariadenie, umožňujúce rýchle oddelenie bavlny od semien vynašiel Eli Whitney (1765 - 1825), ktorý pochádzal z farmárskej rodiny z amerického štátu Massachusetts. Po skončení štúdií na univerzite v Yale sa rozhodol v roku 1793 odcestovať na juh USA, kde mal pôsobiť ako súkromný učiteľ v štáte Južná Karolína. Keďže mu ale sľúbený plat o polovicu znížili, rozhodol sa učiteľstva vzdať a prijal ponuku vdovy po generálovi Greeneovi, s ktorou sa cestou na juh zoznámil, aby pomáhal správcovi jej plantáže.
Práve tu vynašiel stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok. Keď svoj prvý model predviedol priateľom, za jednu hodinu odviedol celodennú prácu niekoľkých robotníkov.
Whitney vymyslel stroj, ktorý dokázal oddeliť semená od bavlnených vlákien, na čo použil mechanické zuby a hrebeň. Čiže, keď sa bavlna vložila do stroja, zuby zachytili jej vlákna a preťahovali ich cez hrebeň. Semená, ktoré boli príliš veľké na to, aby prešli medzerami hrebeňa, jednoducho zostali vzadu. Vďaka tomu mohol efektívne zbaviť bavlníkový chumáč zrna i nečistôt, ale najmä zmechanizovať zdĺhavú prácu.
Keď dovtedy vyrobil otrok za jeden deň necelý kilogram čistej bavlny, po vynájdení stroja na čistenie bavlny to bolo až viac ako 27 kilogramov čistej bavlny denne. Juh Spojených štátov zasiahol bavlnový boom. Rozmach pestovania a spracovania tejto plodiny viedol zároveň k výraznému presunu čiernych otrokov z tabakových plantáží a plantáží na cukrovú trstinu na bavlníkové plantáže.
Eli Whitney vynašiel svoj stroj na čistenie bavlny v roku 1793, v tom istom roku - 28. októbra - požiadal o patent, ktorý získal 14. marca 1794. Jeho tvorca však musel ešte vyhrať mnoho sporov, pretože sa čoskoro objavili ďalšie podobné stroje, ktoré Whitney označoval za kópie svojho vynálezu, a tak sa potvrdenia vynálezu dočkal až v roku 1807.
