Dublin/Bratislava 28. mája (TASR) – Tvorba írskeho romantického básnika, hudobného skladateľa a herca Thomasa Moora je charakteristická svojou melodickosťou, vrúcnosťou a eleganciou. V utorok 28. mája uplynie 240 rokov od narodenia autora známej rozsiahlej básnickej zbierky Írske melódie.

Nádherná zbierka Írske melódie (Irish Melodies), ktorá vychádzala v rokoch 1807 až 1934 obsahovala 130 básní. Zhudobnil ju on sám a skladateľ John Stevenson. Dielo autorovi vynieslo 500 libier ročne počas štvrťstoročia. V poetickej zbierke boli také tituly ako napríklad Oft in the Stilly Night. Ďalšia báseň, Lalla Rookh, ku ktorej ho inšpiroval lord Byron z roku 1817, bola v tom čase najprekladanejšou poémou a priniesla mu taktiež veľké uznanie. K satirám Moora patria romány o rodine Fudgeovcov (The Fudge family in Paris, The Fudge family in England).

 Thomas Moore sa narodil 28. mája 1779 v írskom Dubline. Aj keď nepochádzal z bohatej rodiny, dostal vynikajúce vzdelanie na dublinskej Trinity College i v Londýne vo Veľkej Británii a stal sa právnikom. V roku 1803 vo veku 24 rokov bol vymenovaný za registrátora admirality na Bermudách. Na ostrove strávil asi tri mesiace, ale svoju prácu považoval za veľmi jednoduchú a neinšpirujúcu. Navyše ho jeho zástupca pomocou podvodu pripravil o veľkú sumu peňazí, čím sa Moore dostal do dlhov a hrozilo mu väzenie. Unikol na do Európy, kde strávil niekoľko rokov a do vlasti sa vrátil až keď bol dlh splatený, v čom mu pomohli jeho priaznivci.

Po čase, napriek vzdelaniu právnika, sa začal venovať poézii a literárnej tvorbe. Okrem básní oplýval aj talentom na satiru a iróniu a svojimi hanopismi si ostro podával panovníka, ktorý opustil svoje liberálne názory z mladosti i kancelára, utláčateľa Írov. Hanopisy vydané vo zväzku v roku 1813 boli veľmi obľúbené.

Brilantný básnik sa oženil s herečkou, Elizabeth "Bessy", ktorá bola dcérou oficiálneho predstaviteľa Východoindickej spoločnosti. O svojom manželstve rodičom nepovedal, zrejme preto, lebo jeho manželka bola anglická protestantka. Navyše nemala veno, čiže nemohla zlepšiť jeho finančné vyhliadky.

V Londýne sa Moore stal vyhľadávaným, príjemným spoločníkom, v miestnych salónoch prednášal svoje verše, dokonca spieval a vzbudzoval záujem írskych nacionalistov, pre ktorých bol hrdinom.

Pri niekoľkých príležitostiach sa stretol s princom z Walesu a tešil sa najmä z patronátu írskeho aristokrata Lorda Moiru. Navštevoval londýnske knižnice plné literárnych pokladov.

V Británii Moore publikoval novú poéziu. Napriek dobrým hodnoteniam a skvelému predaju bol rozčarovaný písaním poézie a začal uvažovať o písaní románov, žánru, ktorý sa stal čoraz obľúbenejším.

Spisovateľ Thomas Moore je aj autorom životopisu lorda Byrona, ktorý mu dal svoje spisy s tým, že ich má po jeho smrti vydať. Moore si vyslúžil za dielo množstvo kritických ohlasov a rozhodol sa ho pre citlivý obsah spáliť.

Spisovateľ produkoval i také brilantné diela akým bola paródia na agrárne povstanie - Memoirs of Captain Rock (1824).

V októbri 1825 boli nakoniec publikované po deviatich rokoch práce Mooreove Memoáre o živote Richarda Brinsleyho Sheridana. Ukázalo sa, že toto veľmi populárne dielo, rýchlo prešlo niekoľkými edíciami a pomohlo Mooreovi získať vážnejšiu povesť medzi jeho literárnymi súčasníkmi.

Básnikovi ešte počas života zomrelo postupne jeho päť detí, čo ho veľmi bolestne zasiahlo.

Thomas Moore zomrel 25. februára 1852 vo Wiltshire vo Veľkej Británii vo veku 72 rokov.