Bonn/Berlín/Bratislava 19. apríla (TASR) - Prakticky vzápätí po opätovnom zjednotení Nemecka v októbri 1990 sa začala diskusia o tom, či spolková vláda a parlament bude sídliť v Bonne alebo v Berlíne. Z tohto ´súboja´ napokon vzišla víťazne metropola na rieke Spréva.

V piatok 19. apríla uplynie 25 rokov od prvého zasadania Spolkového snemu vo vynovenej a prestavanej budove Ríšskeho snemu. Tým sa symbolicky začalo aj sťahovanie spolkovej vlády a parlamentu do Berlína.

To, že by sa mal Berlín opäť stať hlavným mestom zjednotenej krajiny stanovila v roku 1990 Zmluva o zjednotení Nemecka. Nasledujúci rok v júni 1991 rozhodol Spolkový snem len tesnou väčšinou hlasov o tom, že nemecký parlament a vláda budú skutočne sídliť v Berlíne. Za tento návrh hlasovalo 20. júna 338 poslancov. Protinávrh, aby spolkový parlament i vláda zostali v Bonne, podporilo len o 18 poslancov menej - 320 zákonodarcov.

Keď predsedníčka Bundestagu, kresťanská demokratka Rita Süssmuthová po takmer 12-hodinovej emotívnej debate oznámila výsledok hlasovania, v rokovacej sále zazneli vzápätí ovácie aj piskot. I to dokazovalo, ako boli poslanci v tejto otázke rozdelení a nejednotní.

Takmer tri roky po tomto verdikte vytvorili zákonodarcovia 10. marca 1994 právne predpoklady na realizáciu rozhodnutia o sťahovaní vlády a parlamentu do Berlína. Na rad sa dostala rozsiahla rekonštrukcia historickej budovy Ríšskeho snemu z konca 19. storočia podľa plánov sira Normana Fostera, ktorá trvala až do roku 1999.

Pod vedením popredného britského architekta dostalo nový šat dielo za 600-miliónov mariek. Fosterovi sa podarilo veľmi citlivo spojiť históriu so súčasnosťou, tradičné prvky s modernými trendmi.

Historická fasáda budovy zostala zachovaná. Spolu s ňou staré fresky a nápisy sovietskych vojakov, ktoré tam zanechali v roku 1945. Takmer celé vnútro bolo prestavané. Doslova magnetizujúcou sa stala 23 metrov vysoká a 40 metrov široká sklenená kupola s vyhliadkovou plošinou. V strede má tvar lievika s 360-mi voľne nastaviteľnými zrkadlami. Aj tie zvýrazňujú osvetlenie plenárnej sály, ktorá sa nachádza pod kupolou.

Symbolický kľúč od vynovenej a zmodernizovanej budovy Ríšskeho snemu odovzdal architekt Foster predsedovi Bundestagu Wolfgangovi Thiersemu 19. apríla 1999. V tento deň sa v nej konalo aj prvé, slávnostné zasadanie Spolkového snemu. Nemecký parlament sa vrátil do Berlína.

Presne napoludnie otvoril rokovanie šéf Bundestagu, sociálny demokrat Wolfgang Thierse slovami: "Berlín je odteraz politickou metropolou Nemecka. Prestavaná budova Ríšskeho snemu je od dnešného dňa sídlom Spolkového snemu."

Medzi takmer 700 poslancami Bundestagu a približne troma stovkami čestných hostí však napriek pozvaniu chýbal Josef Felder, v tom čase posledný žijúci poslanec Reichstagu. V marci 1933 bol jedným z 94-och sociálnych demokratov, ktorí hlasovali proti nacistickému tzv. Zmocňovaciemu zákonu (Ermächtigungsgesetz). Vzhľadom na svoj vysoký vek sa 99-ročný muž nemohol na tejto historickej udalosti zúčastniť a ospravedlnil sa s tým, že cesta z Mníchova do Berlína by bola pre neho priveľmi vyčerpávajúca.

Veľké sťahovanie parlamentu a vlády z Bonnu do Berlína sa uskutočnilo počas letnej parlamentnej prestávky v roku 1999.

Prvé oficiálne rokovanie Spolkového snemu po presťahovaní sa do zrekonštruovanej budovy Ríšskeho snemu sa začalo 4. októbra 1999. O rok neskôr smerovala k rieke Spréva aj horná komora nemeckého parlamentu Spolková rada (Bundesrat).