Železná vráta pravej plavebnej komory na VD Gabčíkovo sa otvárajú prvýkrát pre osobnú loď Martin 6. novembra 1992. Archívna snímka.Foto: TASR/M. Borodáčová
Samotná Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) s ôsmimi turbínami vyrába približne 2.200 GWh elektrickej energie ročne, čo predstavuje okolo 8 až 10 percent spotreby elektriny na Slovensku.
Bratislava 17. mája (TASR) – Vodná elektráreň Gabčíkovo vyrobí priemerne za rok 2.200 gigawatthodín elektrickej energie. Prvý z ôsmich hydroagregátov spustili do prevádzky v októbri 1992, celú elektráreň slávnostne sprevádzkovali 17. mája 1996. V pondelok 17. mája uplynie od tohto okamihu 25 rokov.
Vybudovanie plánovaného slovensko-maďarského vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros malo za cieľ nielen výrobu elektriny, ale aj prevenciu proti záplavám, ktoré sa pri toku Dunaja pravidelne opakovali (napr. v rokoch 1954 a 1965), a tiež zlepšenie plavebných podmienok na európskom veľtoku. Po desaťročiach výskumných a prípravných prác predsedovia vlád Československa a Maďarska 16. septembra 1977 podpísali v Budapešti Zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Neskôr dohodu ratifikovali parlamenty a odobrili ju prezidenti oboch krajín.
Pracovníci Hydrostavu OZ Komárno betónujú konštrukcie pravého vtokového krídla vodnej elektrárne. 26. 5. 1986. Archívna snímka.Foto: TASR/Š. Petráš
V roku 1989 však Maďarsko od projektu odstúpilo. Maďarská vláda pozastavila stavebné práce (v tom čase bolo už 85 až 90 percent prác na československej strane ukončených) a 31. októbra 1989 rozhodnutie potvrdil maďarský parlament.
Slovenská resp. československá vláda sa rozhodli pre dokončenie projektu podľa tzv. variantu C, ktorý nerátal s účasťou Maďarska. Tento krok 25. júla 1991 schválila Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a ešte v novembri toho istého roku sa stavebné práce rozbehli znovu.
Maďarská vláda 7. mája 1992 vypovedala zmluvu z roku 1977. Slovenská i československá federálna vláda označili krok za právne neúčinný, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní. Kľúčovým momentom bolo prehradenie prirodzeného koryta Dunaja. Začiatok prác 24. októbra 1992 o 9.55 de facto uviedol stupeň Gabčíkovo do prevádzky.
Na archívnej snímke z 25. mája 1987 pracovníci o.z. Hydrostavu lejú betón pomocou betónových pásov ROTEC do zložitých armových konštrukcií vodného diela v Gabčíkove. Foto: TASR/Štefan Petráš
Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu v rozsudku z 25. septembra 1997 potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977 a vyhlásil za oprávnené vybudovanie náhradného riešenia (variant C).
Súčasťou vodného diela je menšia vodná elektráreň v Čunove so štyrmi turbínami a ročnou produkciou cca 147 GWh. Samotná Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) s ôsmimi turbínami vyrába približne 2.200 GWh elektrickej energie ročne, čo predstavuje okolo 8 až 10 percent spotreby elektriny na Slovensku. Náklady na výstavbu vrátane pridružených projektov sa odhadujú na 1,3 miliardy eur, teda 40 miliárd slovenských korún. Životnosť technických zariadení predstavuje cca 50 rokov.
VEG slávnostne odovzdali do trvalej prevádzky 17. mája 1996. "Dnes už môžeme jednoznačne povedať, že rozhodnutie dobudovať Sústavu vodných diel Gabčíkovo výhradne na slovenskom území, pomocou variantu C, bolo správne", zdôraznil na slávnostnom odovzdávaní minister hospodárstva Ján Ducký (HZDS).
Pohľad na vodné dielo Gabčíkovo. 10. 7. 1991. Archívna snímka.Foto: TASR/P. Neubauer
Predmetom súdneho sporu sa neskôr stala aj samotná elektráreň, resp. zmluva o jej prevádzke. V roku 2006 štátna Vodohospodárska výstavba a Slovenské elektrárne (SE) podpísali zmluvu o prevádzke VEG, ktorou došlo k prevodu elektrárne na SE. Zmluva podpísaná na 30 rokov umožnila elektrárňam získať každý rok 35 percent z príjmov za elektrinu vyrobenú v Gabčíkove. Ostatné príjmy mali naďalej plynúť do Vodohospodárskej výstavby. Ešte v tom istom roku v rámci privatizácie prevzala kontrolu nad 66 percentami akcií SE talianska spoločnosť Enel.
Vláda SR vypovedala 4. decembra 2014 elektrárňam zmluvu o prevádzkovaní VEG pre porušenia dohody zo strany Enelu ako majoritného akcionára SE. Po tom, ako štát vyhral 9. marca 2015 súdny spor so Slovenskými elektrárňami o neplatnosť nájomnej zmluvy k VEG, prevzala vláda následne kontrolu nad elektrárňou v Gabčíkove.
O tom, či mohol štát od SE ovládaných Enelom prevziať správu nad vodnou elektrárňou bez súhlasu talianskej spoločnosti, rozhodovala aj medzinárodná arbitráž vo Viedni. V júli 2017 vyslovil súd verdikt v prospech Slovenska, ktoré nemuselo zaplatiť odškodné vo výške približne 700 miliónov eur. Predmetom sporu sa stala odmena pre advokátsku kanceláriu JUDr. Radomír Bžán, s.r.o. za poskytnuté právne služby. Pôvodne mala dostať odmenu 77 miliónov eur (11 percent zo súdenej sumy), jej výška po dohode klesla na 17,6 milióna eur (2,5 percenta). Štát vyplatil peniaze s výhradou a žalobou na súde žiadal peniaze späť. Ústavný súd SR rozhodol 8. februára 2019 v prospech kancelárie advokáta Radomíra Bžána.
Letecký pohľad na plavebné komory Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Foto: TASR/Štefan Kačena
