Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vrcholom Metternichovej diplomatickej kariéry sa stal medzinárodný kongres v hlavnom meste Rakúskeho cisárstva, ktorý sa konal od 18. septembra 1814 do 9. júna 1815.
Autor TASR
Koblenz/Bratislava 15. mája (TASR) - Bol symbolom a oporou európskych konzervatívcov, zástancom poriadku a zachovania starých spoločenských pomerov. Patril medzi najznámejších, ale súčasne aj najkontroverznejších európskych diplomatov 19. storočia, ktorý takmer 40 rokov udával tón zahraničnej politiky rakúskeho cisárstva.
Metternich vytvoril policajný systém, ktorý úplne potláčal nároky národov pri riadení svojich osudov, odopierajúc im aj najmenšiu mieru voľnosti a vyžadujúcu bezpodmienečnú poslušnosť vláde. Bojoval proti všetkým národným, liberálnym a revolučným hnutiam.
V pondelok 15. mája uplynie 250 rokov od narodenia rakúskeho štátneho kancelára, kniežaťa Clemensa von Metternicha, obratného diplomata, presvedčeného zástancu absolutizmu a monarchie.
Clemens Wenceslaus Nepomuk Lothar von Metternich sa narodil 15. mája 1773 v nemeckom meste Koblenz. Pochádzal zo starého šľachtického rodu z Porýnia, ktorý sa spomína už v 12. storočí. Študoval na univerzitách vo francúzskom Štrasburgu a v nemeckom Mainzi. K dejinným paradoxom iste patrí, že v Štrasburgu študoval v rovnakom období aj budúci cisár Napoleon. Metternich sa vo svojich pamätiach zmieňuje dokonca o tom, že mali spoločného učiteľa šermu.
Po obsadení Porýnia francúzskou armádou musel v roku 1794 utiecť na panstvo Metternichovcov Kynžvart rozprestierajúcom sa v západných Čechách. V roku 1801 vstúpil do diplomatických služieb habsburskej monarchie. Začal ako veľvyslanec Rakúskeho cisárstva v Drážďanoch, odtiaľ sa presunul v roku 1803 do Berlína a napokon v roku 1806 do Paríža.
Rakúskym ministrom zahraničných vecí sa stal v roku 1809 a tento post zastával takmer štyri desaťročia až do roku 1848. V roku 1821 bol vymenovaný za rakúskeho štátneho kancelára (toto kreslo nebolo obsadené od roku 1794), ešte pred tým ho cisár v roku 1813 povýšil do dedičného kniežacieho stavu.
Vrcholom Metternichovej diplomatickej kariéry sa stal medzinárodný kongres v hlavnom meste Rakúskeho cisárstva, ktorý sa konal od 18. septembra 1814 do 9. júna 1815. Do Viedne prišli zástupcovia európskych mocností, aby rokovali o novom politickom a územnom usporiadaní Európy po vleklej etape napoleonských vojen. Výsledky kongresu, dominujúcou postavou ktorého sa stal práve Metternich, zabezpečili rovnováhou síl piatich veľmocí - Spojeného kráľovstva, Rakúska, Ruska, Pruska a Francúzska - európskym štátom na dlhší čas medzinárodný mier.
Necelé štyri mesiace po Viedenskom kongrese uzavreli 26. septembra 1815 v Paríži traja panovníci - rakúsky cisár František I., pruský kráľ Friedrich Wilhelm III. a ruský cár Alexander I. - Svätú alianciu, ktorá mala zabrániť prenikaniu myšlienok revolúcie, liberalizmu a nacionalizmu. K Svätej aliancii, spolku európskych kresťanských panovníkov, pristúpili neskôr všetci kresťanskí vládcovia Európy s výnimkou anglického kráľa a pápeža.
Pôsobenie Metternicha na rakúskom cisárskom dvore vo Viedni ukončila v marci 1848 revolúcia, po ktorej musel post štátneho kancelára opustiť a emigrovať do Londýna. Na sklonku života žil striedavo vo Viedni a na svojom panstve na zámku Kynžvart.
Rakúsky štátny kancelár, knieža Metternich zomrel vo Viedni 11. júna 1859 vo veku 86 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke v kostole sv. Václava v Plasoch na západe Čiech.
Zdroj: https://culture.ec.europa.eu; https://cesky.radio.cz/zly-muz-metternich; https://austria-forum.org; kol.: Kronika ľudstva (1994), kol.: Dejiny sveta (1997)
Metternich vytvoril policajný systém, ktorý úplne potláčal nároky národov pri riadení svojich osudov, odopierajúc im aj najmenšiu mieru voľnosti a vyžadujúcu bezpodmienečnú poslušnosť vláde. Bojoval proti všetkým národným, liberálnym a revolučným hnutiam.
V pondelok 15. mája uplynie 250 rokov od narodenia rakúskeho štátneho kancelára, kniežaťa Clemensa von Metternicha, obratného diplomata, presvedčeného zástancu absolutizmu a monarchie.
Clemens Wenceslaus Nepomuk Lothar von Metternich sa narodil 15. mája 1773 v nemeckom meste Koblenz. Pochádzal zo starého šľachtického rodu z Porýnia, ktorý sa spomína už v 12. storočí. Študoval na univerzitách vo francúzskom Štrasburgu a v nemeckom Mainzi. K dejinným paradoxom iste patrí, že v Štrasburgu študoval v rovnakom období aj budúci cisár Napoleon. Metternich sa vo svojich pamätiach zmieňuje dokonca o tom, že mali spoločného učiteľa šermu.
Po obsadení Porýnia francúzskou armádou musel v roku 1794 utiecť na panstvo Metternichovcov Kynžvart rozprestierajúcom sa v západných Čechách. V roku 1801 vstúpil do diplomatických služieb habsburskej monarchie. Začal ako veľvyslanec Rakúskeho cisárstva v Drážďanoch, odtiaľ sa presunul v roku 1803 do Berlína a napokon v roku 1806 do Paríža.
Rakúskym ministrom zahraničných vecí sa stal v roku 1809 a tento post zastával takmer štyri desaťročia až do roku 1848. V roku 1821 bol vymenovaný za rakúskeho štátneho kancelára (toto kreslo nebolo obsadené od roku 1794), ešte pred tým ho cisár v roku 1813 povýšil do dedičného kniežacieho stavu.
Vrcholom Metternichovej diplomatickej kariéry sa stal medzinárodný kongres v hlavnom meste Rakúskeho cisárstva, ktorý sa konal od 18. septembra 1814 do 9. júna 1815. Do Viedne prišli zástupcovia európskych mocností, aby rokovali o novom politickom a územnom usporiadaní Európy po vleklej etape napoleonských vojen. Výsledky kongresu, dominujúcou postavou ktorého sa stal práve Metternich, zabezpečili rovnováhou síl piatich veľmocí - Spojeného kráľovstva, Rakúska, Ruska, Pruska a Francúzska - európskym štátom na dlhší čas medzinárodný mier.
Necelé štyri mesiace po Viedenskom kongrese uzavreli 26. septembra 1815 v Paríži traja panovníci - rakúsky cisár František I., pruský kráľ Friedrich Wilhelm III. a ruský cár Alexander I. - Svätú alianciu, ktorá mala zabrániť prenikaniu myšlienok revolúcie, liberalizmu a nacionalizmu. K Svätej aliancii, spolku európskych kresťanských panovníkov, pristúpili neskôr všetci kresťanskí vládcovia Európy s výnimkou anglického kráľa a pápeža.
Pôsobenie Metternicha na rakúskom cisárskom dvore vo Viedni ukončila v marci 1848 revolúcia, po ktorej musel post štátneho kancelára opustiť a emigrovať do Londýna. Na sklonku života žil striedavo vo Viedni a na svojom panstve na zámku Kynžvart.
Rakúsky štátny kancelár, knieža Metternich zomrel vo Viedni 11. júna 1859 vo veku 86 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke v kostole sv. Václava v Plasoch na západe Čiech.
Zdroj: https://culture.ec.europa.eu; https://cesky.radio.cz/zly-muz-metternich; https://austria-forum.org; kol.: Kronika ľudstva (1994), kol.: Dejiny sveta (1997)
