Frankfurt nad Mohanom/Bratislava 24. septembra (TASR) – Pýchou bratislavskej židovskej obce bol v prvej polovici 19. storočia chýrny rabín Chatam Sofer. Viedol bratislavskú ješivu (rabínsku školu), ktorá patrila v jeho dobe medzi najdôležitejšie centrá tradičného židovského vzdelania v Európe. V čase rozkvetu mala 400 študentov a bola najväčšou ješivou od babylonských čias.

V sobotu 24. septembra uplynie 260 rokov od narodenia najväčšieho židovského učenca 19. storočia Moše Schreibera, známeho ako Chatam Sofer, ktorý je dodnes v ortodoxnom prostredí uctievaný ako jeden z najväčších rabínov sveta.

Moše Schreiber sa narodil 24. septembra 1762 vo Frankfurte nad Mohanom (niektoré zdroje uvádzajú aj dátum 26. september 1762). Podľa židovského kalendára sa narodil 7. tišrei 5523. Chatam Sofer sa učil na ješive v Mainzi a neskôr sa stal študentom rabína Natana Adlera v rodnom meste.

Už počas štúdií upozornil na seba hlbokými vedomosťami. V roku 1782 odišiel do Strážnice na Morave, kde sa zosobášil so svojou prvou manželkou Sarou Jerwitz a viedol miestnu ješivu. Od roku 1794 pôsobil ako rabín v Prostějove a od roku 1796 v Mattersdorfe, dnešnom Burgenlande.

V roku 1806 prijal ponuku bratislavskej židovskej obce, aby sa stal jej hlavným rabínom. Tento post zastával Chatam Sofer 33 rokov. Založil rabínske učilište a vychoval stovky rabínov pôsobiacich po celom svete. Bol uznávaným učencom a dobrým znalcom zákona. Okrem vyučovania a vykonávania náboženských úkonov sa venoval aj náboženskej sudcovskej činnosti a stal sa jednou z najrešpektovanejších autorít v halache (židovskom práve). Ako učiteľ a vykladač tradičného judaizmu ďaleko prekročil hranice mesta aj židovskej komunity.

Bol aj vynikajúcim rozprávačom a literátom. Okrem religióznych problémov sa venoval tiež poézii, inšpirovanej hlavne židovskými sviatkami. Napísal 90 obsiahlych prác, tisícky listov, dobrozdaní a posudkov, viacero kníh, náboženské piesne, exegézy. Vyšlo mu sedem zväzkov Responsi Chatam Sofer, Exegézy k vybraným statiam Talmudu, Torah Moše - exegézy k piatim knihám Mojžišovým, Pamäti z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami a Náboženské piesne.

Meno Chatam predstavuje skratku jeho hlavného diela Chiduse Torah Mose. Ide o jeden zo základných pilierov ortodoxného židovstva (výklad tóry, piatich kníh Mojžišových, ktorý bol prelomový v interpretácii Talmudu). Hebrejské slovo Sofer je rovnocenné s nemeckým slovom Schreiber (pisár).

Počas obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami sa v roku 1809 uchýlil do Svätého Jura, odkiaľ osobne riadil a organizoval charitatívnu činnosť.

V roku 1812 zomrela jeho manželka a po mnohoročnom bezdetnom manželstve sa oženil s vdovou Sárou, dcérou významného rabína Akivu Egera z Poznane. Spolu mali desať detí, troch synov a sedem dcér.

Chatam Sofer zomrel 3. októbra 1839 (25. tišrei 5600) v Bratislave vo veku 77 rokov. Deň po úmrtí ho pochovali na židovskom cintoríne, ktorý existoval v Bratislave od 17. storočia. Jeho nástupcom na poste bratislavského vrchného rabína sa stal jeho najstarší syn Abrahám Samuel Benajmín Schreiber - Ketav Sofer (1815 – 1871).

Na pamiatku rabína postavili v Bratislave Mauzóleum Chatama Sofera. V roku 2002 ho po rozsiahlej rekonštrukcii slávnostne otvorili, keďže starý cintorín v roku 1943 v dôsledku výstavby blízkeho tunela a regulácie nábrežia zlikvidovali a dlho chátral. Ide o ojedinelú pamätihodnosť na Slovensku. Areál navrhol architekt Martin Kvasnica a zodpovedá striktným pravidlám židovského zákona, ako aj najvyšším štandardom súčasnej architektúry.

Dôležitou požiadavkou bolo zabezpečiť prístup pre kohenov, potomkov chrámových kňazov, ktorí podľa židovského zákona nesmú vstupovať na pôdu cintorína. Architekt tento problém vyriešil prostredníctvom prístupovej lávky, ktorá je postavená nad povrchom cintorína.

V mauzóleu je 23 hrobov na pôvodnom mieste a 41 náhrobných kameňov. Pamätník Chatama Sofera je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.



Zdroj: http://www.chatamsofer.sk, https://www.uzzno.sk