Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Všetko mal vlastne na svedomí francúzsky cisár Napoleon, ktorý vyhlásil: Vyplatím odmenu 12.000 frankov tomu, kto vymyslí nejaký spôsob, ako by sa dalo jedlo uchovať dlho čerstvé.
Autor TASR
Châlons-en-Champagne/Bratislava 17. november (TASR) – Ide o vynález, ktorý zmenil náš život viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Francúzsky kuchár a cukrár Nicolas Appert si zaň od Britov dokonca vyslúžil označenie dobrodinec ľudstva. Na prelome 18. a 19. storočia totiž ako prvý na svete vyvinul metódu konzervovania potravín na základe ich uskladnenia v hermeticky uzatvorenej sklenenej nádobe a tepelnej sterilizácie. Od narodenia vynálezcu Apperta uplynie v nedeľu 17. novembra 270 rokov.
To, ako uchovávať potraviny riešilo ľudstvo už v dobe kamennej. Naši predkovia v paleolite vedeli, že uchovávanie potravín v chlade, ich sušenie či údenie pomôže predĺžiť ich životnosť. Neskôr sa začala na konzerváciu používať aj soľ. Rimania konzervovali ovocie v mede. Skutočnú revolúciu v uchovávaní potravín však priniesol až francúzsky vynálezca Nicolas Appert, ktorý sa narodil 17. novembra 1749 v meste Châlons-en-Champagne na severo-východe Francúzska.
Všetko mal vlastne na svedomí vtedajší vojvodca a neskorší francúzsky cisár Napoleon, ktorý v roku 1795 vyhlásil: "Vyplatím odmenu 12.000 frankov tomu, kto vymyslí nejaký spôsob, ako by sa dalo jedlo uchovať dlho čerstvé!" Išlo mu najmä o to, aby mali vojaci počas dlhých výprav čerstvé potraviny, pretože nijaká z vtedajších metód ich dlhodobého skladovania nebola vyhovujúca.
Jeden z najväčších vojvodcov vravieval, že dobrého vojaka robí polievka a podľa tejto zásady aj konal. Nevedel, ale ako zabezpečiť vojakov kvalitným a čerstvým jedlom počas dlhotrvajúcich výprav. Napoleon si uvedomoval nielen to, že na ďalekých vojenských ťaženiach môže byť so zásobovaním problém a miestne zdroje nemusia stačiť, ale aj skutočnosť, že nasolené alebo sušené mäso síce človeka ako-tak zasýti, ak naň budú vojaci odkázaní dlhší čas, môže to v ich radoch spôsobiť nespokojnosť a choroby. Na lodiach vtedy vyčíňal najmä skorbut – choroba námorníkov, ktorú spôsoboval nedostatok vitamínu C v potrave.
Problém sa podujal vyriešiť aj parížsky kuchár Nicolas Appert. Povedal si, prečo by sa jedlo nemohlo uchovávať ako víno v sklenených fľašiach tomu prispôsobeným? Rozšíril ich hrdlo, čo bol však len prvý krok. Stále ale nevyriešil to najdôležitejšie a síce, čo je potrebné urobiť, aby vo fľaši uložené potraviny vydržali neskazené. Vyskúšal všeličo až napokon jedlo čiastočne povaril, naplnil ním fľaše tak, aby v nich nezostal vzduch, pevne ich uzavrel korkovou zátkou a poriadne utiahol drôtom. Vynález skúšal na plodoch zo svojej záhrady a aj preto vtedajšia dobová tlač písala: "Appert našiel spôsob ako zrušiť ročné obdobia."
Kým na tento spôsob prišiel a zdokonalil ho, prešlo dlhých 14 rokov. Bol však účinný. Zakonzervovať sa takto dalo mäso, vajcia, ovocie, zelenina, mlieko, polievky i omáčky. Fľaše s uchovaným jedlom napokon priniesol komisii, ktorá vynález posudzovala. Keď fľaše po štyroch mesiacoch jej členovia otvorili a jedlo ochutnali, bolo, akoby ho iba pred chvíľou pripravovali. V januári 1810 si tak Nicolas Appert mohol dať tento spôsob uchovávania potravín patentovať a Napoleon Bonaparte mu osobne vyplatil sľúbenú odmenu 12.000 frankov. Túto čiastku použil na založenie prvej konzervárenskej továrne na svete v meste Massy pri Paríži, ktorá bola v prevádzke od roku 1812 do roku 1933.
Rovnakým problémom ako Appert sa v tom istom čase zaoberal aj anglický obchodník Peter Durand. Svoj vynález však posunul o čosi ďalej. Namiesto skleneného obalu použil valec z pocínovaného plechu, v ktorom jedlo uzavrel vekom z rovnakého materiálu a nechal variť. Svetlo sveta tak uzrela konzerva, na ktorú dostal 25. augusta 1810 patent od anglického kráľa Juraja III.
Nicolas Appert zhrnul svoje poznatky v knihe Umenie ako konzervovať všetky živočíšne i rastlinné substancie počas niekoľkých rokov (L’art de conserver, pendant plusieurs années, toutes les substances animales et végétales, 1811). Z ďalších pokusov sa mu však už nič pozoruhodné objaviť nepodarilo. Prišiel pritom o všetky peniaze a 5. júna 1841 zomrel vo veku 91 rokov chudobný i v zabudnutí, pričom ani výdavky na pohreb nebolo z čoho hradiť. Pochovaný je v meste Massy, kde je jeho telo uložené v spoločnom hrobe.
Vynálezcovi konzervovania potravín sa predsa len dostalo uznania po smrti. Je po ňom pomenovaná Cena Nicolasa Apperta (Nicolas Appert Award), ktorú od roku 1942 udeľuje Inštitút potravinárskych technológií v Chicagu za dlhodobý prínos pri bádaní v oblasti potravinárskych technológií.
To, ako uchovávať potraviny riešilo ľudstvo už v dobe kamennej. Naši predkovia v paleolite vedeli, že uchovávanie potravín v chlade, ich sušenie či údenie pomôže predĺžiť ich životnosť. Neskôr sa začala na konzerváciu používať aj soľ. Rimania konzervovali ovocie v mede. Skutočnú revolúciu v uchovávaní potravín však priniesol až francúzsky vynálezca Nicolas Appert, ktorý sa narodil 17. novembra 1749 v meste Châlons-en-Champagne na severo-východe Francúzska.
Všetko mal vlastne na svedomí vtedajší vojvodca a neskorší francúzsky cisár Napoleon, ktorý v roku 1795 vyhlásil: "Vyplatím odmenu 12.000 frankov tomu, kto vymyslí nejaký spôsob, ako by sa dalo jedlo uchovať dlho čerstvé!" Išlo mu najmä o to, aby mali vojaci počas dlhých výprav čerstvé potraviny, pretože nijaká z vtedajších metód ich dlhodobého skladovania nebola vyhovujúca.
Jeden z najväčších vojvodcov vravieval, že dobrého vojaka robí polievka a podľa tejto zásady aj konal. Nevedel, ale ako zabezpečiť vojakov kvalitným a čerstvým jedlom počas dlhotrvajúcich výprav. Napoleon si uvedomoval nielen to, že na ďalekých vojenských ťaženiach môže byť so zásobovaním problém a miestne zdroje nemusia stačiť, ale aj skutočnosť, že nasolené alebo sušené mäso síce človeka ako-tak zasýti, ak naň budú vojaci odkázaní dlhší čas, môže to v ich radoch spôsobiť nespokojnosť a choroby. Na lodiach vtedy vyčíňal najmä skorbut – choroba námorníkov, ktorú spôsoboval nedostatok vitamínu C v potrave.
Problém sa podujal vyriešiť aj parížsky kuchár Nicolas Appert. Povedal si, prečo by sa jedlo nemohlo uchovávať ako víno v sklenených fľašiach tomu prispôsobeným? Rozšíril ich hrdlo, čo bol však len prvý krok. Stále ale nevyriešil to najdôležitejšie a síce, čo je potrebné urobiť, aby vo fľaši uložené potraviny vydržali neskazené. Vyskúšal všeličo až napokon jedlo čiastočne povaril, naplnil ním fľaše tak, aby v nich nezostal vzduch, pevne ich uzavrel korkovou zátkou a poriadne utiahol drôtom. Vynález skúšal na plodoch zo svojej záhrady a aj preto vtedajšia dobová tlač písala: "Appert našiel spôsob ako zrušiť ročné obdobia."
Kým na tento spôsob prišiel a zdokonalil ho, prešlo dlhých 14 rokov. Bol však účinný. Zakonzervovať sa takto dalo mäso, vajcia, ovocie, zelenina, mlieko, polievky i omáčky. Fľaše s uchovaným jedlom napokon priniesol komisii, ktorá vynález posudzovala. Keď fľaše po štyroch mesiacoch jej členovia otvorili a jedlo ochutnali, bolo, akoby ho iba pred chvíľou pripravovali. V januári 1810 si tak Nicolas Appert mohol dať tento spôsob uchovávania potravín patentovať a Napoleon Bonaparte mu osobne vyplatil sľúbenú odmenu 12.000 frankov. Túto čiastku použil na založenie prvej konzervárenskej továrne na svete v meste Massy pri Paríži, ktorá bola v prevádzke od roku 1812 do roku 1933.
Rovnakým problémom ako Appert sa v tom istom čase zaoberal aj anglický obchodník Peter Durand. Svoj vynález však posunul o čosi ďalej. Namiesto skleneného obalu použil valec z pocínovaného plechu, v ktorom jedlo uzavrel vekom z rovnakého materiálu a nechal variť. Svetlo sveta tak uzrela konzerva, na ktorú dostal 25. augusta 1810 patent od anglického kráľa Juraja III.
Nicolas Appert zhrnul svoje poznatky v knihe Umenie ako konzervovať všetky živočíšne i rastlinné substancie počas niekoľkých rokov (L’art de conserver, pendant plusieurs années, toutes les substances animales et végétales, 1811). Z ďalších pokusov sa mu však už nič pozoruhodné objaviť nepodarilo. Prišiel pritom o všetky peniaze a 5. júna 1841 zomrel vo veku 91 rokov chudobný i v zabudnutí, pričom ani výdavky na pohreb nebolo z čoho hradiť. Pochovaný je v meste Massy, kde je jeho telo uložené v spoločnom hrobe.
Vynálezcovi konzervovania potravín sa predsa len dostalo uznania po smrti. Je po ňom pomenovaná Cena Nicolasa Apperta (Nicolas Appert Award), ktorú od roku 1942 udeľuje Inštitút potravinárskych technológií v Chicagu za dlhodobý prínos pri bádaní v oblasti potravinárskych technológií.
