Londýn/Bratislava 2. septembra (TASR) - Gregoriánsky kalendár, známy aj ako "západný" alebo "kresťanský", je v súčasnosti medzinárodne uznávaným občianskym kalendárom. Napriek tomu, že existuje od roku 1582, najmä kvôli náboženským dôvodom nebol prijatý jednotne. Gregoriánska reforma sa spočiatku stretla s pochopením výlučne v katolíckych krajinách, ktoré ju prijali v priebehu rokov 1582 - 1584. Medzi prvé krajiny, ktoré začali používať takýto typ kalendára patrí Taliansko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko. V Uhorsku začal platiť od 1. novembra 1587. Vo Veľkej Británii bol implementovaný až 2. septembra 1752.

V piatok 2. septembra uplynie 270 rokov odkedy vo Veľkej Británii zaviedli gregoriánsky kalendár.

Pred rokom 1752 sa Británia a jej impérium riadili juliánskym kalendárom, ktorý prvýkrát zaviedol rímsky vládca Gaius Julius Caesar v roku 46 pred Kristom. Juliánsky kalendár, ktorý sa používal po stáročia, však nemal systém, ktorý by umožňoval, aby dátumy rovnodenností, a teda aj s nimi spojené katolícke sviatky, pripadali na rovnaký deň. Dĺžku roka stanovil na 365 dní a 6 hodín (365,25 dňa). Aby sa táto štvrtina dňa zohľadnila, bol každý štvrtý rok priestupný, teda mal 366 dní. To však na vyrovnanie nesúladu medzi kalendárom a realitou nestačilo.

V skutočnosti je tropický rok (teda reálna dĺžka obehu Zeme okolo Slnka) ešte približne o 11 minút kratší. Do 16. storočia táto odchýlka spôsobená juliánskym kalendárom narástla už o 10 dní. Zaužívané počítanie času napríklad posunulo termín Veľkonočnej nedele.

Gregoriánsky kalendár, ktorý pápež Gregor XIII. vyhlásil za platný vo februári 1582 okrem vypustenia desiatich dní z juliánskeho systému zaviedol odlišné pravidlá pre systém priestupných rokov, aby sa stanovili konzistentné dátumy vo vzťahu k rovnodennosti. Pápež Gregor XIII. poveril úlohou skorigovať juliánsky kalendár astronóma Luigiho Giglia a jeho brata Antonia. Gigliovci vychádzali z výpočtov Erasma Reinholda, ktorý v roku 1551 stanovil dĺžku roka na 365 dní, 5 hodín, 49 minút a 16 sekúnd. Nový kalendár bol teda oveľa presnejší. Určil, že "okrúhle" roky, ktorými sa završuje storočie (1700, 1800, 1900, atď...) nebudú priestupné - výnimkou sú roky deliteľné štyrmi (1600, 2000, 2400, atď…). Tak sa znížil počet priestupných rokov počas štyroch storočí zo 100 na 97 a kalendár presnejšie zodpovedal reálnemu pohybu Zeme na obežnej dráhe.

Hlava katolíckej cirkvi vydala 24. februára 1582 bulu Inter gravissimas, prostredníctvom ktorej sa z októbra 1582 vypustilo 10 dní a po 4. októbri teda nasledoval 15. október. Nekatolícke krajiny mali výhrady voči prijatiu kalendára. Európa bola v čase návrhu kalendára zapojená do protestantskej reformácie a protikatolícke nálady mali za následok odkladanie zjednotenia sa pod spoločný kalendár.

Pokusy o prijatie nového systému počítania dní v 16. a 17. storočí stroskotali v Británii na anglikánskej cirkvi, ktorá ho odmietla prijať. Situácia sa začala meniť až v roku 1751, kedy bol v Snemovni lordov predložený "zákon o úprave začiatku roka a o korekcii v súčasnosti používaného kalendára". Spomínaný zákon prešiel parlamentom, ale bolo tiež potrebné, aby ho vtedajší panovník Juraj II. podpísal.

K implementácii gregoriánskeho kalendára došlo v stredu 2. septembra 1752, pričom po tomto dátume nasledoval štvrtok 14. septembra. Týmto spôsobom Británia "stratila" 11 dní. Hoci pápež Gregor XIII. v roku 1582 posunul kalendár o desať dní, Briti pre priestupný rok 1752 vynechali ešte jeden deň.

Zmeny sa týkali sviatkov, dní svätých či narodenín, ale čo bolo pre občanov dôležitejšie, zasahovali aj do dátumov vyplácania miezd, ako aj do administratívnych zmlúv stanovených pre obchod a dodávky tovaru po celej krajine. Atmosféra úzkosti a paranoje potom živila nelogické presvedčenia medzi prevažne negramotným obyvateľstvom, ako napríklad predstavu, že gregoriánsky kalendár doslova ukrajuje 11 dní zo života ľudí a berie ich do hrobu skôr.



Zdroj: historic-uk.com