Generálny sekretariát Interpolu spravuje 19 policajných databáz s informáciami o zločincoch a zločinoch - od mien a odtlačkov prstov až po ukradnuté pasy.
Bratislava 3. októbra (TASR) - Národná ústredňa Interpolu (NÚI) Bratislava riešila počas 30 rokov existencie 323.145 prípadov. Za toto obdobie eskortovali 1745 hľadaných osôb smerom na Slovensko a do zahraničia. V utorok 3. októbra uplynie 30 rokov od prijatia Slovenska do medzinárodnej organizácie Interpol, združujúcej väčšinu štátov sveta v boji proti zločinu.
"V tomto roku si pripomíname nielen 100. výročie založenia Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície Interpol, ale aj 30. výročie založenia Národnej ústredne Interpol Bratislava úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru. SR bola prijatá za 170. člena INTERPOL-u na 62. zasadnutí valného zhromaždenia tejto najznámejšej organizácie polície v roku 1993 na Arube (Holandské Antily)," uviedla pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.
Samotná slovenská NÚI vznikla 29. októbra 1993. V súčasnosti združuje Interpol 195 členských krajín a jeho centrála sa nachádza vo francúzskom Lyone. Jazykmi Interpolu sú angličtina, francúzština, španielčina a arabčina. K jeho hlavným úlohám patrí zabezpečenie výmeny kriminálnych informácií na medzinárodnej úrovni za účelom podpory objasňovania a prevencie trestnej činnosti. Zároveň pátranie po hľadaných osobách, odcudzených motorových vozidlách a odcudzených a stratených dokladoch.
"Nosnou a kľúčovou úlohou Národnej ústredne Interpolu Bratislava je pátranie po hľadaných osobách v zahraničí, zabezpečenie ich zadržania a po ukončení vydávacieho procesu ich prevoz na územie Slovenskej republiky za účelom trestného stíhania alebo výkonu trestu. V tejto súvislosti nie je možné nespomenúť najúčinnejší a najznámejší nástroj pátrania, tzv. Červený obežník, ktorý má po celom svete nesmiernu váhu a medzi páchateľmi, unikajúcimi pred spravodlivosťou, je dobre známy a právom obávaný," priblížila Bárdyová.
NÚI Bratislava poskytuje súčinnosť ktorejkoľvek členskej krajine, ktorá o to požiada, platí to aj recipročne. "Tu je však nutné poznamenať, že dožiadanie nesmie mať náboženský, politický, vojenský alebo rasový charakter a musí byť dodržaná zásada obojstrannej trestnosti skutku. Jednoduchšie bude negatívne vymedziť krajiny, s ktorými naša ústredňa počas svojej 30-ročnej existencie nespolupracovala. Sú to tri krajiny, ktoré sú síce členmi OSN, ale nepripojili sa k ´policajnej rodine´ Interpol - Severná Kórea, Palau, Tuvalu," konkretizovala Bárdyová.
Zoznam krajín, v ktorých boli zadržané osoby hľadané slovenskými OČTK, je dlhý. "Z exotickejších destinácií môžeme uviesť Maroko, Južnú Afriku, Keňu, Tanzániu, Brazíliu, Kubu, Peru, Mexiko, Panamu, Japonsko, Thajsko, Maurícius. Vyšpecifikovať najrozšírenejšie trestné činy, ktorým sa slovenská pobočka Interpolu venuje, by bolo neobjektívne. Po osobách pátrame na základe zatýkacích rozkazov vydaných slovenskými súdmi pre najrôznejšiu trestnú činnosť, počnúc obyčajnými krádežami, lúpežami, podvodmi, obchodovaním s drogami, obchodovaním so zbraňami, končiac členstvom v zločineckej skupine a vraždami," povedala hovorkyňa.
Obsah výmeny informácií so zahraničnými partnermi v podstate kopíruje aktuálne druhy kriminality, ktorým v súčasnosti dominujú podvody v on-line priestore, ekonomická kriminalita a terorizmus.
Vznik Interpolu siaha do obdobia pred prvou svetovou vojnou. Koncom apríla 1914 sa v Monaku uskutočnil medzinárodný trestnoprávny a policajný kongres s cieľom zamedziť pôsobeniu medzinárodných zločincov v krajine. Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia 24 krajín z Európy, Ázie, Strednej a Južnej Ameriky, ktorí sformulovali základné ciele a potreby medzinárodnej policajnej spolupráce.
Ilustračná snímka.Foto: TASR
Spoluprácu obnovili v roku 1923, keď sa na podnet rakúskej spolkovej vlády a riaditeľa rakúskej polície Johanna Schrobera zišiel vo Viedni II. medzinárodný kongres kriminálnej polície. Kongresu sa vtedy zúčastnili zástupcovia takmer všetkých európskych krajín, predstavitelia USA, Egypta, Číny a bývalého Československa, ktorí ustanovili Medzinárodnú komisiu kriminálnej polície so sídlom vo Viedni.
Sídlo komisie sa v roku 1938 premiestnilo do Berlína. Činnosť komisie bola v tom čase formálna, pretože jej kontakty s inými krajinami sa prerušili. Po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 konala v Bruseli oživujúca konferencia, na ktorej bol prijatý nový štatút organizácie, sídliacej odvtedy v Paríži. Názov Interpol bol vybraný ako telegrafická adresa jej sídla. Od roku 1984 je sídlom Interpolu Lyon.
Jeho riadiacim orgánom je valné zhromaždenie združujúce všetky krajiny. Organizácia spája členské štáty prostredníctvom komunikačného systému nazvanom I-24/7. Ide o zabezpečenú sieť na vzájomné kontaktovanie sa. Sieť tiež umožňuje pristupovať k databázam a službám.
Generálny sekretariát Interpolu spravuje 19 policajných databáz s informáciami o zločincoch a zločinoch - od mien a odtlačkov prstov až po ukradnuté pasy. Súčasným generálnym tajomníkom je Nemec Jürgen Stock, ktorý bol vymenovaný na 83. zasadnutí valného zhromaždenia v Monaku v novembri 2014. Na 88. valnom zhromaždení v roku 2019 v Čile bol opätovne vymenovaný na druhé päťročné obdobie.
