Po zložení Ústavou SR predpísaného sľubu sa Michal Kováč oficiálne ujal prezidentskej funkcie. Na znak toho zaznela štátna hymna a bolo vypálených 20 delostreleckých sálv.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR) 15. februára 1993 zvolila Michala Kováča za prezidenta SR. Začiatkom marca toho istého roku sa konala jeho inaugurácia. Vo štvrtok 2. marca tak uplynie 30 rokov od prvej prezidentskej inaugurácie v histórii samostatnej SR.
Po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR 1. januára 1993, sa poslanci NR SR pokúsili prvýkrát zvoliť prezidenta už 26. januára. Prvý pokus nebol úspešný, na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.
O najvyšší post v štáte sa uchádzali štyria kandidáti: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS).
V tajnom hlasovaní prezident teda zvolený nebol, Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17. Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpili do opakovanej voľby, ktorá sa konala na druhý deň - 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov a Milan Ftáčnik 31, a tak ani druhá voľba víťaza nepriniesla.
Pri ďalšej voľbe, ktorá sa uskutočnila 15. februára 1993, boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Jediným kandidátom sa stal Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovali SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ. Ten v parlamente dostal 106 hlasov zo 126 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, čím získal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR.
Inaugurácia Michala Kováča sa konala 2. marca 1993 v priestoroch bratislavskej Reduty. O 11.00 h vstúpil do siene zvolený prezident SR Michal Kováč za zvuku fanfár a v sprievode svojej manželky, predsedu NR SR Ivana Gašparoviča a predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Predseda parlamentu otvoril slávnostné zasadnutie NR SR a po príhovore vyzval Michala Kováča, aby sa zložením sľubu ujal funkcie.
Po zložení Ústavou SR predpísaného sľubu sa Michal Kováč oficiálne ujal prezidentskej funkcie. Na znak toho zaznela štátna hymna a bolo vypálených 20 delostreleckých sálv. Na jeho inaugurácii sa zúčastnili aj prezidenti susedných krajín Václav Havel (ČR), Árpád Göncz (Maďarsko), Thomas Klestil (Rakúsko) a Lech Walesa (Poľsko). Zablahoželať mu prišla aj 19-členná delegácia z jeho rodnej obce Ľubiša.
Po inaugurácii sa prezident zúčastnil ďakovnej bohoslužby Te Deum, ktorú v Dóme sv. Martina odslúžil Ján Sokol, vtedajší arcibiskup metropolita Trnavskej arcidiecézy.
Michal Kováč zastával prezidentský úrad do 2. marca 1998. Prakticky celé päťročné funkčné obdobie, počas ktorého stál na čele štátu, sprevádzalo otvorené nepriateľstvo medzi vládou Vladimíra Mečiara a Prezidentským palácom.
Po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR 1. januára 1993, sa poslanci NR SR pokúsili prvýkrát zvoliť prezidenta už 26. januára. Prvý pokus nebol úspešný, na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.
O najvyšší post v štáte sa uchádzali štyria kandidáti: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS).
V tajnom hlasovaní prezident teda zvolený nebol, Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17. Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpili do opakovanej voľby, ktorá sa konala na druhý deň - 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov a Milan Ftáčnik 31, a tak ani druhá voľba víťaza nepriniesla.
Pri ďalšej voľbe, ktorá sa uskutočnila 15. februára 1993, boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Jediným kandidátom sa stal Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovali SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ. Ten v parlamente dostal 106 hlasov zo 126 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, čím získal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR.
Inaugurácia Michala Kováča sa konala 2. marca 1993 v priestoroch bratislavskej Reduty. O 11.00 h vstúpil do siene zvolený prezident SR Michal Kováč za zvuku fanfár a v sprievode svojej manželky, predsedu NR SR Ivana Gašparoviča a predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Predseda parlamentu otvoril slávnostné zasadnutie NR SR a po príhovore vyzval Michala Kováča, aby sa zložením sľubu ujal funkcie.
Po zložení Ústavou SR predpísaného sľubu sa Michal Kováč oficiálne ujal prezidentskej funkcie. Na znak toho zaznela štátna hymna a bolo vypálených 20 delostreleckých sálv. Na jeho inaugurácii sa zúčastnili aj prezidenti susedných krajín Václav Havel (ČR), Árpád Göncz (Maďarsko), Thomas Klestil (Rakúsko) a Lech Walesa (Poľsko). Zablahoželať mu prišla aj 19-členná delegácia z jeho rodnej obce Ľubiša.
Po inaugurácii sa prezident zúčastnil ďakovnej bohoslužby Te Deum, ktorú v Dóme sv. Martina odslúžil Ján Sokol, vtedajší arcibiskup metropolita Trnavskej arcidiecézy.
Michal Kováč zastával prezidentský úrad do 2. marca 1998. Prakticky celé päťročné funkčné obdobie, počas ktorého stál na čele štátu, sprevádzalo otvorené nepriateľstvo medzi vládou Vladimíra Mečiara a Prezidentským palácom.