Pretória/Bratislava 10. mája (TASR) - Od zloženia prezidentskej prísahy juhoafrického bojovníka za ľudské práva Nelsona Mandelu uplynie v piatok (10. mája) 30 rokov. Mandela sa už počas svojho života stal ikonou boja proti rasizmu. Za úsilie skoncovať s apartheidom strávil vo väzení 27 rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1990. O štyri roky neskôr ho parlament zvolil za prvého černošského prezidenta v histórii Juhoafrickej republiky (JAR).

Nelson Mandela, vlastným menom Nelson Rolihlahla Mandela, sa narodil 18. júla 1918 v dedine Mvezo v provincii Východné Kapsko v Juhoafrickej republike. Už ako študent University of Fort Hare v meste Alice sa zapojil do politickej činnosti proti režimu bielej menšiny, ktorá potláčala politické, sociálne a ekonomické práva čiernej väčšiny.

Ako 26-ročný sa stal členom strany Africký národný kongres (African National Congress - ANC), ktorá bojovala proti rasovej segregácii. Začiatkom decembra 1956 Mandelu zatkli a obvinili z vlastizrady. Po dlhotrvajúcom procese ho však napokon v marci 1961 oslobodili spolu s ďalšími troma desiatkami obvinených.

Nelson Mandela bol spočiatku presvedčený o potrebe nenásilného odporu proti vládnej politike apartheidu. Zlom nastal 21. marca 1960, keď v mestečku Sharpeville policajti zastrelili 69 demonštrantov. "Štát nám nedáva inú možnosť, než sa vydať cestou násilia. Je nesprávne a nemorálne vystavovať našich ľudí ozbrojeným útokom od štátu, keď im nevieme ponúknuť alternatívu," vyhlásil na schôdzi ANC.

V auguste 1962 skončil Mandela opäť za mrežami - odsúdený bol na päť rokov za nelegálnu cestu do zahraničia, kde sa snažil získať podporu pre svoj boj proti apartheidu, ako aj za podnecovanie k štrajku.

O dva roky neskôr, 11. júna 1964, ho spolu s ďalšími siedmimi členmi ANC odsúdili v takzvanom Rivonijskom procese na doživotie za plánovanie ozbrojenej akcie s cieľom zvrhnúť vládu. Väčšinu svojho trestu, až do roku 1982, strávil na ostrove Robben Island, odkiaľ ho previezli do prísne stráženej väznice Pollsmoor v Kapskom Meste.

Vo väzení zostal až do 11. februára 1990, keď dlhodobý medzinárodný tlak viedol k jeho prepusteniu na príkaz juhoafrického prezidenta Frederika Willema de Klerka. Po prepustení na slobodu vyzval členov Afrického národného kongresu a ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia.

Prvé slobodné, demokratické a multirasové voľby sa konali v Juhoafrickej republike 26. - 29. apríla 1994. Presvedčivo v nich zvíťazil Africký národný kongres so ziskom 62 percent hlasov.

O necelé dva týždne, 9. mája 1994, zvolil nový parlament 75-ročného Nelsona Mandelu, ktorý nemal protikandidáta, za prvého černošského prezidenta v histórii JAR. Slávnostnú prísahu zložil nasledujúci deň. V jeho inauguračnom prejave zazneli 10. mája 1994 aj tieto slová: "Nikdy, nikdy, nikdy už táto nádherná krajina nezažije útlak jednej skupiny druhou. Nad týmto slávnym ľudským úspechom slnko nikdy nezapadne."

Na čele JAR stál päť rokov až do júna 1999. Vo funkcii prezidenta zastával zásadu, že na ceste k mieru treba presadzovať "pravdu a zmierenie". Bojovník za práva černochov, mnohými nazývaný "otec juhoafrického národa", zomrel 5. decembra 2013 vo veku 95 rokov.

Počas svojej politickej kariéry udelili Nelsonovi Mandelovi 250 ocenení za boj za ľudské práva vrátane Nobelovej ceny za mier, ktorú získal v roku 1993 spolu s bývalým juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom. Na jeho počesť vyhlásila Organizácia Spojených národov 18. júl (deň narodenia) za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu.





Zdroj: https://www.nelsonmandela.org/biography, https://www.europarl.europa.eu/sakharovprize/sk/nelson-rolihlahla-mandela-1988-south-afr/products-details/20200330CAN54162