Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvé zasadnutie Svetového kongresu Rusínov zorganizovala kultúrno-spoločenská organizácia Rusínska obroda, ktorá vznikla 5. marca 1990 na ustanovujúcom zjazde v Medzilaborciach.
Autor TASR
Medzilaborce/Bratislava 23. marca (TASR) - Svetový kongres Rusínov vznikol v roku 1991 v Medzilaborciach na základe združenia rusínskych organizácií zo Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Česka, Maďarska, Srbska, Rumunska a Severnej Ameriky. Pred 30 rokmi sa v Medzilaborciach, v dňoch 22. a 23. marca 1991, konalo aj prvé zasadnutie Svetového kongresu Rusínov.
Na prvom zasadnutí sa zišlo 250 delegátov a hostí zo Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Česka, Maďarska, z bývalej Juhoslávie, Rumunska a Severnej Ameriky (USA a Kanady). Na úvod zasadnutia odznela nielen vtedajšia česko-slovenská hymna, ale aj rusínska hymna "Podkarpatskí Rusíni, zobuďte sa z hlbokého spánku".
Delegáti prvého zasadnutia si určili základné ciele. Medzi nimi bolo aj uznanie národnosti Rusín v každej krajine, kde Rusíni žijú, čo sa podarilo s výnimkou Ukrajiny. Prvý kongres si taktiež stanovil cieľ kodifikovať rusínsky jazyk, na základe čoho sa v roku 1992 konal aj 1. Kongres rusínskeho jazyka v Bardejovských Kúpeľoch a v roku 1995 sa v Bratislave uskutočnilo slávnostné vyhlásenie kodifikácie rusínskeho jazyka.
Prvé zasadnutie Svetového kongresu Rusínov zorganizovala kultúrno-spoločenská organizácia Rusínska obroda, ktorá vznikla 5. marca 1990 na ustanovujúcom zjazde v Medzilaborciach. Rusínska obroda sa zaslúžila o kodifikáciu rusínskeho jazyka na Slovensku, keď sa 27. januára 1995 stal rusínsky jazyk spisovným jazykom Rusínov na Slovensku. Zaslúžila sa tiež o založenie rusínskeho oddelenia (1998) na pôde Inštitútu národnostných štúdií Prešovskej univerzity, ktoré bolo v roku 2008 transformované na Ústav rusínskeho jazyka a kultúry.
Rusínsky jazyk je chránený Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku a v Rumunsku. Najvyšší štatút získal v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, kde je od roku 1974 jedným zo šiestich úradných jazykov.
Stretnutie delegátov Svetového kongresu Rusínov, ktoré sa od roku 1991 koná každý druhý rok, sa na Slovensku uskutočnilo ešte v roku 2003 v Prešove a v roku 2019 v Ľubovnianskych kúpeľoch. Ďalšími miestami konania boli: Krynica (Poľsko, 1993), Ruský Kerestur (Juhoslávia, 1995), Budapešť (Maďarsko, 1997), Užhorod (Ukrajina, 1999), Praha (Česká republika, 2001), Krynica (Poľsko, 2005), Siget (Rumunsko, 2007), Ruský Kerestur a Petrovce (Srbsko a Chorvátsko, 2009), Pilisszentkereszt (Maďarsko, 2011), Mukačevo, Užhorod, Svaľava (Ukrajina, 2013), Deva (Rumunsko, 2015), Osijek (Chorvátsko, 2017).
Svetový kongres Rusínov pôsobí ako občianske združenie a na Slovensku je zaregistrované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (MV SR). Združuje osoby rusínskej národnosti a rusínske národnostno-kultúrne združenia na Slovensku a v zahraničí. Jeho výkonným výborom je Svetová rada Rusínov. Poslaním kongresu je prezentácia histórie, kultúry, folklóru, tradícií Rusínov, udržiavanie kontaktov s jednotlivými členskými občianskymi združeniami Rusínov v iných štátoch a podpora národnostného a kultúrneho hnutia Rusínov.
Rusíni patria už niekoľko storočí k pôvodnému obyvateľstvu regiónu pozdĺž južných a severných svahov severocentrálnej reťaze Karpát. Toto teritórium je dnes súčasťou štyroch štátov: Ukrajiny (Zakarpatská oblasť), Poľska (najmä región na juhovýchode krajiny), Slovenska a Rumunska (Marmarošská oblasť).
Na Slovensku sa k tejto národnosti podľa sčítania ľudí z roku 2011 prihlásilo 33.482 obyvateľov, čo predstavovalo 0,6 percenta populácie. Rusínskym jazykom však rozpráva približne 50.000 ľudí. Na svete žije vyše 1,5 milióna Rusínov.
Za Deň Rusínov Slovenska vyhlásil Svetový kongres Rusínov 12. jún na pamiatku Dní rusínskej kultúry, ktoré sa v prešovskom regióne organizovali v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Je pripomenutím najmä osláv z roku 1933, keď bol v centre Prešova odhalený pamätník Alexandra Duchnoviča.
Na prvom zasadnutí sa zišlo 250 delegátov a hostí zo Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Česka, Maďarska, z bývalej Juhoslávie, Rumunska a Severnej Ameriky (USA a Kanady). Na úvod zasadnutia odznela nielen vtedajšia česko-slovenská hymna, ale aj rusínska hymna "Podkarpatskí Rusíni, zobuďte sa z hlbokého spánku".
Delegáti prvého zasadnutia si určili základné ciele. Medzi nimi bolo aj uznanie národnosti Rusín v každej krajine, kde Rusíni žijú, čo sa podarilo s výnimkou Ukrajiny. Prvý kongres si taktiež stanovil cieľ kodifikovať rusínsky jazyk, na základe čoho sa v roku 1992 konal aj 1. Kongres rusínskeho jazyka v Bardejovských Kúpeľoch a v roku 1995 sa v Bratislave uskutočnilo slávnostné vyhlásenie kodifikácie rusínskeho jazyka.
Prvé zasadnutie Svetového kongresu Rusínov zorganizovala kultúrno-spoločenská organizácia Rusínska obroda, ktorá vznikla 5. marca 1990 na ustanovujúcom zjazde v Medzilaborciach. Rusínska obroda sa zaslúžila o kodifikáciu rusínskeho jazyka na Slovensku, keď sa 27. januára 1995 stal rusínsky jazyk spisovným jazykom Rusínov na Slovensku. Zaslúžila sa tiež o založenie rusínskeho oddelenia (1998) na pôde Inštitútu národnostných štúdií Prešovskej univerzity, ktoré bolo v roku 2008 transformované na Ústav rusínskeho jazyka a kultúry.
Rusínsky jazyk je chránený Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku a v Rumunsku. Najvyšší štatút získal v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, kde je od roku 1974 jedným zo šiestich úradných jazykov.
Stretnutie delegátov Svetového kongresu Rusínov, ktoré sa od roku 1991 koná každý druhý rok, sa na Slovensku uskutočnilo ešte v roku 2003 v Prešove a v roku 2019 v Ľubovnianskych kúpeľoch. Ďalšími miestami konania boli: Krynica (Poľsko, 1993), Ruský Kerestur (Juhoslávia, 1995), Budapešť (Maďarsko, 1997), Užhorod (Ukrajina, 1999), Praha (Česká republika, 2001), Krynica (Poľsko, 2005), Siget (Rumunsko, 2007), Ruský Kerestur a Petrovce (Srbsko a Chorvátsko, 2009), Pilisszentkereszt (Maďarsko, 2011), Mukačevo, Užhorod, Svaľava (Ukrajina, 2013), Deva (Rumunsko, 2015), Osijek (Chorvátsko, 2017).
Svetový kongres Rusínov pôsobí ako občianske združenie a na Slovensku je zaregistrované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (MV SR). Združuje osoby rusínskej národnosti a rusínske národnostno-kultúrne združenia na Slovensku a v zahraničí. Jeho výkonným výborom je Svetová rada Rusínov. Poslaním kongresu je prezentácia histórie, kultúry, folklóru, tradícií Rusínov, udržiavanie kontaktov s jednotlivými členskými občianskymi združeniami Rusínov v iných štátoch a podpora národnostného a kultúrneho hnutia Rusínov.
Rusíni patria už niekoľko storočí k pôvodnému obyvateľstvu regiónu pozdĺž južných a severných svahov severocentrálnej reťaze Karpát. Toto teritórium je dnes súčasťou štyroch štátov: Ukrajiny (Zakarpatská oblasť), Poľska (najmä región na juhovýchode krajiny), Slovenska a Rumunska (Marmarošská oblasť).
Na Slovensku sa k tejto národnosti podľa sčítania ľudí z roku 2011 prihlásilo 33.482 obyvateľov, čo predstavovalo 0,6 percenta populácie. Rusínskym jazykom však rozpráva približne 50.000 ľudí. Na svete žije vyše 1,5 milióna Rusínov.
Za Deň Rusínov Slovenska vyhlásil Svetový kongres Rusínov 12. jún na pamiatku Dní rusínskej kultúry, ktoré sa v prešovskom regióne organizovali v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Je pripomenutím najmä osláv z roku 1933, keď bol v centre Prešova odhalený pamätník Alexandra Duchnoviča.
