Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Magazín

Pred 30 rokmi vznikol názov Česká a Slovenská federatívna republika

Štátne vlajky Slovenska a Česka,a rchívna snímka. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Ukončila sa tak viac než mesiac trvajúca tzv. pomlčková vojnu, teda spor o novom názve spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Bratislava 20. apríla (TASR) – Česká a Slovenská federatívna republika - tak znel názov štátu, ktorý odhlasovalo Federálne zhromaždenie (FZ) po zdĺhavých diskusiách 20. apríla 1990. Ukončilo tak viac než mesiac trvajúcu tzv. pomlčkovú vojnu, teda spor o novom názve spoločného štátu Čechov a Slovákov. Od prijatia nového názvu republiky uplynie v pondelok 20. apríla 30 rokov.

Na začiatku sporu bola iniciatíva čerstvo zvoleného československého prezidenta Václava Havla, ktorý ešte 23. januára 1990 parlamentu predložil svoje návrhy na novú podobu štátneho znaku a nový názov štátu – navrhol z vtedy platného pomenovania "Československá socialistická republika" vypustiť prívlastok "socialistická". Ako konštatoval politik a právnik Zdeněk Jičínský, Havel tak urobil bez toho, "aby si nechal pripraviť serióznu analýzu tejto problematiky a aby svoje návrhy pripravil na jej základe, a tiež po širších politických konzultáciách".

Historik Jiří Suk Vo svojej knihe Labyrintom revolúcie vysvetľuje Havlov rýchly postup obavou, že v tom čase prevažne komunistický parlament mohol mať s vypustením slova "socialistická" problém. Prezident chcel využiť moment prekvapenia a poslancom okrem názvu štátu navrhnúť aj nový štátny znak a vypustenie prívlastku "ľudová" z názvu armády. Podľa vtedajšieho českého premiéra Petra Pitharta rátal Havel s tým, že predstavením znaku odvedie pozornosť poslancov: "Vletím tam, rozviniem ten znak, a než sa všetci spamätajú, bude schválený aj názov štátu bez slova socialistická..."

Udalosti sa však vyvíjali inak. Havlov plán narazil na nesúhlas predsedníctva FZ, ktoré prezidentovi oznámilo, že návrhy sa na aktuálne prebiehajúcej schôdzi nedajú schváliť. Museli ich prerokovať výbory aj národné parlamenty. Rozprúdila sa debata, po ktorej Havel navrhol názov Republika česko-slovenská, zatiaľ čo skupina poslancov presadzovala variant Československá federatívna republika. V hre boli aj ďalšie návrhy. Predmetom sporu sa stala najmä pomlčka v názve, ktorú slovenská strana vysvetľovala ako spojovník, no v českom prostredí ju vnímali ako rozdeľovník. Navyše tu vyvolávala negatívnu asociáciu s tzv. Druhou republikou (1. október 1938 - 14. marec 1939) oklieštenou po Mníchovskom diktáte.

V závere marca prezident Havel ležal v nemocnici a prihovoril sa poslancom prostredníctvom zvukového záznamu. Vysvetľoval, že pomlčka, ktorá Čechom môže pripadať smiešna a zbytočná, je pre Slovákov viac než len pomlčkou a koncentrujú sa v nej dejiny slovenského národa. Apeloval na poslancov, aby jednomyseľne prijali jeden z návrhov - Republika česko-slovenská, alebo Československá federatívna republika - a zachránili tak povesť krajiny vo svete.

Výsledkom bolo 29. marca 1990 schválenie názvu Československá federativní republika, po slovensky Česko-slovenská federatívna republika. S riešením prišiel vtedajší poslanec a dnešný prezident Českej republiky Miloš Zeman. Spory však pokračovali ďalej.

Napokon FZ prijalo 20. apríla 1990 Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky č. 101/1990 Zb. Hneď v prvom článku právna norma konštatuje: "Názov 'Česko-slovenská federatívna republika' sa mení na 'Česká a Slovenská Federativní Republika' v českom jazyku a 'Česká a Slovenská Federatívna Republika' v slovenskom jazyku; obe znenia sú rovnocenné."

Ako pripomína politologička Adéla Gjuričová z Ústavu pre súčasné dejiny v Akadémii vied ČR, aj tento schválený názov bol terčom kritiky, pretože gramaticky nebol správny. Išlo však o kompromis, ktorý bol vtedajší parlament schopný prijať.

Český spisovateľ Ludvík Vaculík 3. mája 1990 uverejnil v Literárnych novinách esej s názvom Naša slovenská otázka, ktorá vyvolala ostré a rozporuplné reakcie. Vaculík otvorene konštatoval, že Česi nebudú nikdy schopní splniť slovenské predstavy o podobe spoločného štátu a preto by bolo lepšie, keby sa oba národy kultivovane rozišli.

Tzv. pomlčková vojna naozaj predznamenala nezhody medzi českými a slovenskými politikmi o podobe spoločného štátu, ktoré po voľbách v roku 1992 vyústili do jeho rozdelenia. K 1. januáru 1993 vznikla samostatná Česká a Slovenská republika. Pred tridsiatimi rokmi prijatý názov Česká a Slovenská federatívna republika, ktorý vstúpil do platnosti 23. apríla 1990, tak prežil len čosi cez dva a pol roka.