Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Bratislavskej opčnej burze sa v druhom roku pôsobenia zrealizovali obchody v objeme presahujúcom 1,7 miliardy Sk, čo predstavovalo 28 % obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) - Pred 30 rokmi vznikla Bratislavská opčná burza ako prvá opčná burza vo východnom bloku. Založenie sa podarilo aj vďaka zahraničnému kapitálu od švédskej burzy Option Market Systems International. Tá v tom čase už mala skúsenosti s vybudovaním niekoľkých finančných inštitúcií vo viacerých európskych veľkomestách ako Londýn, Paríž, Barcelona, Helsinky, Oslo i Viedeň.
V nedeľu 2. apríla uplynie 30 rokov od začiatku fungovania Bratislavskej opčnej burzy. Do obchodného registra Slovenskej republiky bola zapísaná 4. novembra 1992 so základným imaním 60 miliónov slovenských korún (Sk). Okrem švédskej burzy patrili do jej akcionárskej štruktúry aj B.O.B., Slovnaft, Slovenská sporiteľňa, Investičná a rozvojová banka, VSŽ Košice, Niké, Kerametal, Omnia a Želstav A-Z.
"Začiatok pôsobenia burzy vyzeral sľubne. Obchodovalo sa s tzv. americkým typom opcií na sedem akcií, kým na burze vo Viedni bolo kótovaných šesť akcií. Obchodovanie v tom čase je pre súčasníka veľmi ťažko predstaviteľné. Išlo o telefonický objednávkový systém a zúčtovanie a realizovanie obchodov fungovalo vďaka informačnému systému," vysvetlil pre TASR Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ako pripomenul, burza mala za úlohu organizovať obchodovanie s cennými papiermi na princípe opčných a termínovaných obchodov a ich zúčtovanie. V pláne mala aj obchodovanie s opciami a termínovanými obchodmi na devízy, štátne dlhopisy a burzový index. Bola otvorená iba štyri hodiny denne (od desiatej do štrnástej hodiny), čo bolo v tom čase štandardné trvanie obchodovacieho dňa i na svetových burzách tohto typu. Dohliadať na súlad obchodov so stanovami, štatútmi a pravidlami obchodovania na burze malo za úlohu kontrolné centrum a depozitná banka.
"Prvý zrealizovaný obchod na opčnej burze sa uskutočnil druhý aprílový deň v roku 1993. Predchádzalo tomu testovanie obchodovania pred zrakmi verejnosti a novinárov. Pre dotvorenie obrazu vtedajšieho obchodovania na burze je dobré si predstaviť dlhú tabuľu s množstvom čísiel, ktoré prepisovali pred tabuľou stojaci obchodníci so slúchadlom pri hlavách a niekoľkometrovými vzájomne sa krížiacimi káblami od telefónov," priblížil Škriniar.
Fungovanie burzy v Bratislave však nemalo dlhé trvanie. "Na mladom finančnom trhu v jednom momente pôsobili štyri trhy s cennými papiermi – Burza cenných papierov v Bratislave, Bratislavská opčná burza, RM-Systém a Komoditná burza Bratislava. Informácií o emisiách a ich emitentov nebolo veľa. Prevládali emisie z prvej vlny kupónovej privatizácie a na rozdiel od súčasnosti bol nedostatok dlhopisových emisií," uviedol Škriniar.
Medzi TOP tituly opčnej burzy patrili akcie VSŽ Košice, Slovnaft, ZSNP Žiar nad Hronom, Považské strojárne, Nafta Gbely, Chirana, Tatramat Poprad a Merina Trenčín. "Časom sa ukázalo, že rozvoj kapitálového trhu a burzových obchodov sa nedostavil z jednoduchého dôvodu. Verejné trhy slúžili jeho účastníkom predovšetkým na získanie vplyvu v jednotlivých spoločnostiach a po získaní dostatočného podielu sa z trhu stiahli," vysvetlil Škriniar.
Na Bratislavskej opčnej burze sa v druhom roku pôsobenia zrealizovali obchody v objeme presahujúcom 1,7 miliardy Sk, čo predstavovalo 28 % obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave. S opčnou burzou boli spojené aj nepríjemné udalosti, ako napríklad zmluva s Kontom nádeje, čo bola divácka zbierka založená Slovenskou televíziou pre zdravotne a sociálne postihnuté deti. K plneniu zmluvy na zhodnotenie zverených 50 miliónov korún pri mesačnom výnose 25 % nikdy nedošlo.
V treťom roku existencie Ministerstvo financií (MF) Slovenskej republiky (SR) odobralo Bratislavskej opčnej burze licenciu a v roku 1998 Krajský súd v Bratislave zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Vymazaná z obchodného registra bola až 7. augusta 2002.
"Úroveň finančnej gramotnosti sa snažila Bratislavská opčná burza zvýšiť cez svoje vzdelávacie aktivity. Uvedomovali si nedostatok informácií o opciách a termínovaných obchodoch i cenných papieroch. Svoje aktivity smerovali cez svoju vytvorenú divíziu na širokú i odbornú verejnosť. Vízia, že sa divízia osamostatní do spoločnosti s vlastnou právnou subjektivitou a bude pokračovať vo vzdelávaní brokerov a market makerov, sa už nenaplnila," dodal pre TASR Škriniar.
V nedeľu 2. apríla uplynie 30 rokov od začiatku fungovania Bratislavskej opčnej burzy. Do obchodného registra Slovenskej republiky bola zapísaná 4. novembra 1992 so základným imaním 60 miliónov slovenských korún (Sk). Okrem švédskej burzy patrili do jej akcionárskej štruktúry aj B.O.B., Slovnaft, Slovenská sporiteľňa, Investičná a rozvojová banka, VSŽ Košice, Niké, Kerametal, Omnia a Želstav A-Z.
"Začiatok pôsobenia burzy vyzeral sľubne. Obchodovalo sa s tzv. americkým typom opcií na sedem akcií, kým na burze vo Viedni bolo kótovaných šesť akcií. Obchodovanie v tom čase je pre súčasníka veľmi ťažko predstaviteľné. Išlo o telefonický objednávkový systém a zúčtovanie a realizovanie obchodov fungovalo vďaka informačnému systému," vysvetlil pre TASR Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ako pripomenul, burza mala za úlohu organizovať obchodovanie s cennými papiermi na princípe opčných a termínovaných obchodov a ich zúčtovanie. V pláne mala aj obchodovanie s opciami a termínovanými obchodmi na devízy, štátne dlhopisy a burzový index. Bola otvorená iba štyri hodiny denne (od desiatej do štrnástej hodiny), čo bolo v tom čase štandardné trvanie obchodovacieho dňa i na svetových burzách tohto typu. Dohliadať na súlad obchodov so stanovami, štatútmi a pravidlami obchodovania na burze malo za úlohu kontrolné centrum a depozitná banka.
"Prvý zrealizovaný obchod na opčnej burze sa uskutočnil druhý aprílový deň v roku 1993. Predchádzalo tomu testovanie obchodovania pred zrakmi verejnosti a novinárov. Pre dotvorenie obrazu vtedajšieho obchodovania na burze je dobré si predstaviť dlhú tabuľu s množstvom čísiel, ktoré prepisovali pred tabuľou stojaci obchodníci so slúchadlom pri hlavách a niekoľkometrovými vzájomne sa krížiacimi káblami od telefónov," priblížil Škriniar.
Fungovanie burzy v Bratislave však nemalo dlhé trvanie. "Na mladom finančnom trhu v jednom momente pôsobili štyri trhy s cennými papiermi – Burza cenných papierov v Bratislave, Bratislavská opčná burza, RM-Systém a Komoditná burza Bratislava. Informácií o emisiách a ich emitentov nebolo veľa. Prevládali emisie z prvej vlny kupónovej privatizácie a na rozdiel od súčasnosti bol nedostatok dlhopisových emisií," uviedol Škriniar.
Medzi TOP tituly opčnej burzy patrili akcie VSŽ Košice, Slovnaft, ZSNP Žiar nad Hronom, Považské strojárne, Nafta Gbely, Chirana, Tatramat Poprad a Merina Trenčín. "Časom sa ukázalo, že rozvoj kapitálového trhu a burzových obchodov sa nedostavil z jednoduchého dôvodu. Verejné trhy slúžili jeho účastníkom predovšetkým na získanie vplyvu v jednotlivých spoločnostiach a po získaní dostatočného podielu sa z trhu stiahli," vysvetlil Škriniar.
Na Bratislavskej opčnej burze sa v druhom roku pôsobenia zrealizovali obchody v objeme presahujúcom 1,7 miliardy Sk, čo predstavovalo 28 % obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave. S opčnou burzou boli spojené aj nepríjemné udalosti, ako napríklad zmluva s Kontom nádeje, čo bola divácka zbierka založená Slovenskou televíziou pre zdravotne a sociálne postihnuté deti. K plneniu zmluvy na zhodnotenie zverených 50 miliónov korún pri mesačnom výnose 25 % nikdy nedošlo.
V treťom roku existencie Ministerstvo financií (MF) Slovenskej republiky (SR) odobralo Bratislavskej opčnej burze licenciu a v roku 1998 Krajský súd v Bratislave zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Vymazaná z obchodného registra bola až 7. augusta 2002.
"Úroveň finančnej gramotnosti sa snažila Bratislavská opčná burza zvýšiť cez svoje vzdelávacie aktivity. Uvedomovali si nedostatok informácií o opciách a termínovaných obchodoch i cenných papieroch. Svoje aktivity smerovali cez svoju vytvorenú divíziu na širokú i odbornú verejnosť. Vízia, že sa divízia osamostatní do spoločnosti s vlastnou právnou subjektivitou a bude pokračovať vo vzdelávaní brokerov a market makerov, sa už nenaplnila," dodal pre TASR Škriniar.
