Sarajevo/Bratislava 5. apríla (TASR) - Približne osem rokov potom, ako sa v roku 1984 konali v Sarajeve zimné olympijské hry, sa toto mesto v roku 1992 ocitlo v obliehaní srbských vojenských jednotiek. Blokáda Sarajeva trvala do 29. februára 1996 a svojou dĺžkou prekonala aj obliehanie Leningradu (dnešného Petrohradu) počas druhej svetovej vojny. Vyžiadala si takmer 11.000 obetí, medzi ktorými bolo viac ako 1600 detí.
Od začiatku obliehania Sarajeva, ktoré sa stalo spolu s udalosťami v Sebrenici, jednou z najtragickejších kapitol vojny na Balkánskom polostrove v 90. rokoch minulého storočia, uplynie v utorok 5. apríla 30 rokov.
Sarajevo, dnešné hlavné mesto Bosny a Hercegoviny, patrilo do vypuknutia občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, k multietnickým mestám, v ktorom žili Chorváti, Srbi a vo väčšine moslimskí Bosniaci. Prevažne pokojné spolunažívanie rôznorodých etnických skupín skomplikovala občianska vojna v Juhoslávii, ktorá vypukla v roku 1991. Vojnu totiž sprevádzal silný nacionalizmus a ten spôsobil, že bosnianski Chorváti sa začali postupne orientovať na Franja Tudmana, bosnianski Srbi na Slobodana Miloševiča a moslimovia na Aliju Izetbegoviča.
Vojne v Bosne a Hercegovine a obliehaniu Sarajeva predchádzalo referendum z prelomu februára a marca 1992, v ktorom sa väčšina obyvateľov Bosny vyslovila za odtrhnutie od Juhoslávie. Vodca bosnianskych Moslimov Alija Izetbegovič vyhlásil 3. marca 1992 nezávislosť Bosny a Hercegoviny, s ktorou však nesúhlasili bosnianski Srbi. Vyhlásenie nezávislosti vyvolalo etnické napätie, ktoré vyústilo do vojny, ktorá si vyžiadala približne 200.000 obetí.
Na archívnej snímke z 22. júna 1992 zranený Sarajevčan sedí v kaluži krvi vedla ďalších dvoch vážne zranených civilistov krátko po mínometnej paľbe v centre Sarajeva počas bosnianskej vojny (1992-95).Foto: TASR/AP
Jednou z najtragickejších kapitol vojny, bolo obliehanie Sarajeva, ktoré Juhoslovanská ľudová armáda, resp. Armáda Republiky srbskej, naplno spustila 5. apríla 1992. Okolo mesta vybudovala 55 kilometrov dlhú líniu vytvorenú z ťažkej vojenskej techniky. Už na druhý deň, 6. apríla 1992, boli zaznamenané prvé obete. Srbskí ozbrojenci totiž spustili paľbu na demonštrantov, pričom zomrelo päť ľudí a desiatky utrpeli zranenia.
Na mesto počas takmer štyri roky trvajúcej blokády dopadlo denne viac ako 300 delostreleckých a mínometných granátov. Obliehanie si vyžiadalo takmer 11.000 obetí, z toho okolo 1600 detí. Zranenie utrpelo ďalších 50.000 ľudí. Najhorším dňom, čo sa týka obetí, bol 5. február 1994, keď mínometný granát zabil na miestnej tržnici 68 ľudí a takmer 200 zranil.
Na archívnej snímke zo 6. apríla 1993 žena má v ruke jedlo, ktoré našla v odpadkoch na ulici v Sarajeve. Foto: TASR/AP
Obranu mesta bosniackej armáde komplikovali srbskí snajperi, ktorí si nezriedka vyberali civilné ciele. Obyvatelia Sarajeva trpeli nedostatkom potravín, vody či liekov. V zásobovaní mesta výrazne pomohol 800 metrov dlhý tunel pod letiskom v Butmire vybudovaný v lete 1993.
Lietadlá Severoatlantickej aliancie (NATO) účinne zasiahli voči obliehateľom Sarajeva až po tragických udalostiach v Sebrenici v roku 1995. V to istom roku, 14. decembra, podpísali bojujúce strany Daytonskú mierovú zmluvu. Nasledovalo krátke obdobie stabilizácie a blokáda Sarajeva sa oficiálne skončila 29. februára 1996.
