Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Indira Gándhíová priezvisko získala vydajom za politika Firúza Gándhího, ktorý ale nebol príbuzný Mahátmu Gándhího.
Autor TASR
Naí Dillí 31. októbra (TASR) - Bývalá indická premiérka Indira Gándhíová zomrela pred 30 rokmi. Jej život 31. októbra 1984 predčasne ukončili atentátom jej sikhskí telesní strážcovia.
Atentát spáchaný na Gándhíovú bol odpoveďou na násilné riešenie nepokojov v provincii Pandžáb, kde sikhovia stále dôraznejšie požadovali nezávislosť. Tvrdé opatrenia proti nim ju napokon stáli život. Osobní strážcovia ju 31. októbra 1984 v záhrade jej rezidencie v Naí Dillí zavraždili.
Jedna z najväčších postáv storočia
Indická expremiérka Indira Gándhíová nesporne patrila k najväčším postavám 20. storočia, nevyhla sa však ani nepopulárnym krokom. V začiatkoch svojej kariéry v kresle premiérky sa zasadzovala za opatrenie na kontrolu pôrodnosti - dobrovoľné sterilizácie. Kritike za to sa nevyhla ani vo vlastných radoch. Ku koncu jej tretej vlády sa však India podporou vedy a techniky dostala medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta.
Manžel nebol príbuzný Mahátmu Gándhího
Indira Gándhíová sa narodila 19. novembra 1917 (priezvisko získala vydajom za politika Firúza Gándhího, ktorý ale nebol príbuzný Mahátmu Gándhího) v Iláhábáde v Indii. Bola dcérou Džaváharlála Néhrúa, prvého premiéra nezávislej Indie.
Európske školy
Vynikajúce vzdelanie získala na švajčiarskych školách a v anglickom Oxforde. Po smrti matky v roku 1936 žila v blízkosti otca a pohybovala sa v prostredí vrcholnej politiky. Predsedníčkou strany Indický národný kongres (INC) sa stala v roku 1960, v roku 1966 ju zvolil za premiérku krajiny, v kresle zostala do roku 1977 počas dvoch volebných období. Po tretí raz sa stala indickou premiérkou v roku 1980.
Úspechy aj neriešené problémy
Vládla síce rovnako dlho ako jej otec - bezmála 20 rokov - a dosiahla viaceré významné úspechy, dopustila sa však aj viacerých chýb. Rubom jej úspešnej zahraničnej politiky (upravila napríklad vzťahy Indie so susednými štátmi Sovietskym zväzom a Čínou) boli neriešené národnostné aj náboženské problémy v Indii, jednom z najľudnatejších štátov sveta.
Gándhíová bola nútená niekoľko rokov čeliť separatistickým snahám skupiny sikhov, jednej z náboženských skupín žijúcich na území Indie. Prosperujúci indický zväzový štát Pandžáb bol miestom vzbúr sikhských separatistov už v roku 1980. Nespokojnosť s tvrdou rukou, ktorou v konfliktoch zasahovala, vyústila do jej tragického konca: Indira Gándhíová sa dožila 67 rokov.
Atentát spáchaný na Gándhíovú bol odpoveďou na násilné riešenie nepokojov v provincii Pandžáb, kde sikhovia stále dôraznejšie požadovali nezávislosť. Tvrdé opatrenia proti nim ju napokon stáli život. Osobní strážcovia ju 31. októbra 1984 v záhrade jej rezidencie v Naí Dillí zavraždili.
Film s rekonštrukciou atentátu:
Jedna z najväčších postáv storočia
Indická expremiérka Indira Gándhíová nesporne patrila k najväčším postavám 20. storočia, nevyhla sa však ani nepopulárnym krokom. V začiatkoch svojej kariéry v kresle premiérky sa zasadzovala za opatrenie na kontrolu pôrodnosti - dobrovoľné sterilizácie. Kritike za to sa nevyhla ani vo vlastných radoch. Ku koncu jej tretej vlády sa však India podporou vedy a techniky dostala medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta.
Manžel nebol príbuzný Mahátmu Gándhího
Indira Gándhíová sa narodila 19. novembra 1917 (priezvisko získala vydajom za politika Firúza Gándhího, ktorý ale nebol príbuzný Mahátmu Gándhího) v Iláhábáde v Indii. Bola dcérou Džaváharlála Néhrúa, prvého premiéra nezávislej Indie.
Európske školy
Vynikajúce vzdelanie získala na švajčiarskych školách a v anglickom Oxforde. Po smrti matky v roku 1936 žila v blízkosti otca a pohybovala sa v prostredí vrcholnej politiky. Predsedníčkou strany Indický národný kongres (INC) sa stala v roku 1960, v roku 1966 ju zvolil za premiérku krajiny, v kresle zostala do roku 1977 počas dvoch volebných období. Po tretí raz sa stala indickou premiérkou v roku 1980.
Úspechy aj neriešené problémy
Vládla síce rovnako dlho ako jej otec - bezmála 20 rokov - a dosiahla viaceré významné úspechy, dopustila sa však aj viacerých chýb. Rubom jej úspešnej zahraničnej politiky (upravila napríklad vzťahy Indie so susednými štátmi Sovietskym zväzom a Čínou) boli neriešené národnostné aj náboženské problémy v Indii, jednom z najľudnatejších štátov sveta.
Gándhíová bola nútená niekoľko rokov čeliť separatistickým snahám skupiny sikhov, jednej z náboženských skupín žijúcich na území Indie. Prosperujúci indický zväzový štát Pandžáb bol miestom vzbúr sikhských separatistov už v roku 1980. Nespokojnosť s tvrdou rukou, ktorou v konfliktoch zasahovala, vyústila do jej tragického konca: Indira Gándhíová sa dožila 67 rokov.
