Vrbové/Bratislava 6. januára (TASR) - Hoci Ján Baltazár Magin napísal niekoľko významných oslavných básní, jeho najvýznamnejším literárnym počinom je prvá, po latinsky písaná národná obrana Slovákov. Maginova Apológia, ktorá sa stala prvým národným, politickým a kultúrnym obranným prejavom Slovákov v Uhorsku, zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia. V stredu 6. januára uplynie 340 rokov od narodenia Jána Baltazára Magina, katolíckeho kňaza, historika, učenca a básnika.

Ján Baltazár Magin sa narodil 6. januára 1681 vo Vrbovom v zemianskej rodine. Bol chovancom kňazského seminára pre nadaných študentov vo viedenskom Pázmaneu. Po jeho ukončení v roku 1706 a vysvätení za kňaza bol farárom v Jarku pri Nitre, v obci Košeca pri Ilave a v Dubnici nad Váhom. Medzi pôsobením v Košeci a v Dubnici nad Váhom žil v rokoch 1717 a 1718 v noviciáte jezuitov v Trenčíne, ale pre chorobu ho prepustili. Od roku 1731 bol titulárnym kanonikom nitrianskej diecézy.

Magin vynikal širokým rozhľadom a znalosťami cirkevného i svetského práva, ako aj antickej literatúry. Jeho dielo sa stalo ukážkou novovznikajúceho literárneho žánru – národnej obrany a prejavili sa v ňom tendencie slovenského národného uvedomovania. Jeho argumentácie sa stali súčasťou väčšiny neskorších obrán slovenského národa.

Najvýznamnejším literárnym dielom Jána Baltazára Magina je prvá písomná národná obrana Slovákov pod názvom Murices Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclito comitatu Trenchiniensi, čiže Ostne namierené proti pisateľovi najvznešenejšieho a najnovšieho bratislavského snemovania alebo Obrana slávnej župy Trenčianskej a mesta tohože mena. Apológiu napísal na dubnickej fare v roku 1723, ale knižne vyšla až o opäť rokov neskôr – v roku 1728 v Púchove.

Táto prvá známa obrana historických politických práv slovenského národa vyšla z podnetu Trenčianskej stolice ako reakcia na spis profesora Michala Bencsika Novissima diaeta nobilissima principis (1722). Trnavský profesor práva v tomto hanlivom spise o Trenčanoch, Slovákoch a všeobecne Slovanoch napríklad tvrdil, že etnickí Maďari sú im nadradení a v rámci Uhorska majú mať najväčšie práva. Trenčín označil za bezvýznamné mestečko a jeho obyvateľov za prisťahovalcov.

Maginova odpoveď však nebola iba regionálnou obranou Trenčína, ale svojimi myšlienkami a názormi, ktorými ďaleko predbehol dobu, dokazoval starobylosť a autochtónnosť Slovákov v Uhorsku. Ako prvý písal o slávnej minulosti slovanských národov a tradícii odkazu Cyrila a Metoda a bol prvým, ktorý presvedčivo a odborne dokumentoval, že Slováci sú rovnoprávny národ s ostatnými národmi v Uhorsku. Maginova obrana slovenského národa zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia, ktoré vrcholilo bojom Štúrovcov v polovici 19. storočia.

"Bránili sme povesť, česť, meno, hodnotu a slobodu našu... Až do smrti bojuj za pravdu!" napísal v závere Apológie.

Autor tohto slávneho diela Ján Baltazár Magin pôsobil od roku 1719 až do svojej smrti v Dubnici nad Váhom. Zomrel 27. marca 1735 (niektoré zdroje uvádzajú, že zomrel v roku 1734). Pochovaný je v krypte dubnického kostola. V jeho rodnom meste Vrbové je gymnáziu Jána Baltazára Magina.