Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvý raz od skončenia druhej svetovej vojny sa v Poľsku uskutočnili čiastočne slobodné parlamentné voľby, ktoré sa začali 4. júna 1989 a trvali do 18. júna toho istého roka.
Autor TASR
Varšava/Bratislava 4. júna (TASR) - Začiatkom júna 1989 sa v krajinách vtedajšieho socialistického bloku držali ešte pevne pri moci komunistické strany. Výnimkou bolo Poľsko, kde sa už v tom čase mohla na voľbách zúčastniť aj opozícia reprezentovaná hnutím Solidarita, na čele ktorej stál jeden z jej lídrov Lech Walesa.
V utorok 4. júna uplynie 35 od konania čiastočne slobodných volieb v Poľsku.
Výrazný posun k demokracii v Poľsku nastal 6. februára 1989, keď vládna Poľská zjednotená robotnícka strana začala rokovať za tzv. okrúhlym stolom so zástupcami opozičnej Solidarity a tiež s predstaviteľmi cirkvi. Rokovania vyústili do kompromisu, súčasťou ktorého bola zmena volebného systému a vypísanie volieb na jún 1989.
Prvý raz od skončenia druhej svetovej vojny sa tak v Poľsku uskutočnili čiastočne slobodné parlamentné voľby, ktoré sa začali 4. júna 1989 a trvali do 18. júna toho istého roka.
O čiastočne slobodných voľbách sa hovorí preto, lebo na základe rokovania za okrúhlym stolom sa dohodlo, že vládna koalícia reprezentovaná Poľskou zjednotenou robotníckou stranou bude mať garantovaných 65 percent mandátov v Sejme a slobodne si budú Poliaci vyberať zástupcov len do zvyšku Sejmu a do novovzniknutého Senátu.
Víťazstvo tak mali poľskí komunisti zaistené a očakávalo sa, že opozícia obsadí voľné poslanecké miesta. To sa aj stalo, keď po druhom kole volieb, za účasti približne 62 percent oprávnených voličov, dosiahla opozícia 161 kresiel v Sejme a 99 miest z celkových 100 v Senáte. Opozícii sa podarilo obsadiť všetko, čo jej bolo umožnené, aj preto sa poľské voľby z júna 1989 považujú za začiatok pádu komunistického režimu v krajine.
Väčšinu mandátov pri rozhodovaní v poľskom parlamente si vládnuca moc zachovala, aj preto mohla 19. júla napriek odporu opozície, ale len s prevahou jedného hlasu, zvoliť za prezidenta na prechodné obdobie jedného roka dovtedajšieho najvyššieho predstaviteľa krajiny Wojciecha Jaruzelského. Ten už však v inauguračnom prejave hovoril o zmenách v krajine, o prestavbe ekonomiky a vytvorení nového demokratického systému v krajine.
To sa prejavilo už v septembri 1989, keď vznikla prvá nekomunistická vláda, na čelo ktorej sa ako premiér postavil nekomunista a predstaviteľ Solidarity Tadeusz Mazowiecki. Ten bol vôbec prvým nekomunistickým predsedom vlády v tzv. východnom bloku. V roku 1990 sa prezidentom následne stal líder Solidarity Lech Walesa.
V utorok 4. júna uplynie 35 od konania čiastočne slobodných volieb v Poľsku.
Výrazný posun k demokracii v Poľsku nastal 6. februára 1989, keď vládna Poľská zjednotená robotnícka strana začala rokovať za tzv. okrúhlym stolom so zástupcami opozičnej Solidarity a tiež s predstaviteľmi cirkvi. Rokovania vyústili do kompromisu, súčasťou ktorého bola zmena volebného systému a vypísanie volieb na jún 1989.
Prvý raz od skončenia druhej svetovej vojny sa tak v Poľsku uskutočnili čiastočne slobodné parlamentné voľby, ktoré sa začali 4. júna 1989 a trvali do 18. júna toho istého roka.
O čiastočne slobodných voľbách sa hovorí preto, lebo na základe rokovania za okrúhlym stolom sa dohodlo, že vládna koalícia reprezentovaná Poľskou zjednotenou robotníckou stranou bude mať garantovaných 65 percent mandátov v Sejme a slobodne si budú Poliaci vyberať zástupcov len do zvyšku Sejmu a do novovzniknutého Senátu.
Víťazstvo tak mali poľskí komunisti zaistené a očakávalo sa, že opozícia obsadí voľné poslanecké miesta. To sa aj stalo, keď po druhom kole volieb, za účasti približne 62 percent oprávnených voličov, dosiahla opozícia 161 kresiel v Sejme a 99 miest z celkových 100 v Senáte. Opozícii sa podarilo obsadiť všetko, čo jej bolo umožnené, aj preto sa poľské voľby z júna 1989 považujú za začiatok pádu komunistického režimu v krajine.
Väčšinu mandátov pri rozhodovaní v poľskom parlamente si vládnuca moc zachovala, aj preto mohla 19. júla napriek odporu opozície, ale len s prevahou jedného hlasu, zvoliť za prezidenta na prechodné obdobie jedného roka dovtedajšieho najvyššieho predstaviteľa krajiny Wojciecha Jaruzelského. Ten už však v inauguračnom prejave hovoril o zmenách v krajine, o prestavbe ekonomiky a vytvorení nového demokratického systému v krajine.
To sa prejavilo už v septembri 1989, keď vznikla prvá nekomunistická vláda, na čelo ktorej sa ako premiér postavil nekomunista a predstaviteľ Solidarity Tadeusz Mazowiecki. Ten bol vôbec prvým nekomunistickým predsedom vlády v tzv. východnom bloku. V roku 1990 sa prezidentom následne stal líder Solidarity Lech Walesa.
