Delft/Bratislava 24. októbra (TASR) – Nedisponoval žiadnym majetkom, nedosiahol vyššie vzdelanie ani univerzitné diplomy a okrem rodnej holandčiny neovládal nijaké cudzie jazyky. Napriek tomu sa mu podarilo svojou zručnosťou, usilovnosťou, nekonečnou zvedavosťou a otvorenou mysľou bez vedeckých dogiem urobiť niektoré z najdôležitejších objavov v histórii biológie. Patrí medzi ne prvý popis a objav baktérií, ale aj objav červenej krvinky.

V pondelok 24. októbra si pripomíname 390. výročie od narodenia holandského otca mikrobiológie – prírodovedca Antonie Philipsa van Leeuwenhoeka.

"Jeho objav baktérií možno porovnať, čo sa týka významu, s pozorovaním objektov slnečnej sústavy pomocou prvých ďalekohľadov, ktoré napríklad používal Galileo Galilei, pričom prvý sa zameral na mikrosvet a druhý na vesmír. Pred objavením baktérií pomocou van Leeuwenhoekovho mikroskopu nebolo možné vysvetliť, čo spôsobujú a ako sa prenášajú rôzne choroby, ako napríklad bubonický mor prenášaný baktériou Yersinia pestis. Táto baktéria len v stredoveku spôsobila vymretie celých dedín a miest. Zabila približne tretinu celej európskej populácie," povedal pre TASR vedúci Oddelenia mikrobiálnej genetiky z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Imrich Barák.

Ako ďalej Barák zdôraznil, bez možnosti uvidieť pôvodcu sa choroba pripisovala rôznym a väčšinou nezmyselným dôvodom. Bez objavu van Leeuwenhoeka by sme nedokázali vidieť mikrosvet všade okolo nás.

Antonie Philips van Leeuwenhoek sa narodil 24. októbra 1632 v holandskom meste Delft. Jeho otec bol košikár a matka vyrastala v rodine pivárov. V mladosti pracoval ako súkenník, zememerač, ochutnávač vína, nižší mestský úradník a aj ako správca pozostalosti zosnulého maliara Jana Vermeera. V roku 1654 založil vlastný obchod a postupne sa stal uznávaným v komunálnej politike.

Vo vede bol prevažne samouk, pričom ho zaujímala výroba šošoviek. Okolo roku 1668 sa naučil brúsiť šošovky, vyrobil si jednoduché mikroskopy a začal s nimi pozorovať a opisovať mikroorganizmy. Pôvodne ich označoval ako animalcules z latinského slova animalculum, čo v preklade znamená drobné zvieratko.

Van Leeuwenhoek objavil baktérie, voľne žijúce a parazitické mikroskopické protisty (jednobunkové organizmy), spermie, krvinky, mikroskopické háďatká a vírniky a ďalšie. Jeho výskumy otvorili vedcom celý svet mikroskopického života.

Keďže nevedel dobre kresliť, najal si ilustrátora, aby pripravil kresby objavov, ktoré v mikroskope videl a van Leeuwenhoek potom doplnil ich písomné popisy. V roku 1673 začal písať listy novovytvorenej Kráľovskej spoločnosti v Londýne, v ktorých opisoval to, čo pod mikroskopom videl. Jeho prvý list obsahoval niekoľko pozorovaní o bodnutí včiel. S touto spoločnosťou si dopisoval ďalších päťdesiat rokov.

Jeho listy napísané v holandčine boli prekladané do angličtiny alebo latinčiny. Kráľovská spoločnosť ich následne zverejnila, čím sa výsledky jeho výskumov dostali do povedomia vedeckej komunity. Prírodovedec pritom nikdy nenapísal žiadnu knihu a výsledky jeho výskumov boli zachytené len prostredníctvom spomínanej korešpondencie.

V roku 1680 bol zvolený za riadneho člena Kráľovskej spoločnosti, čím sa pripojil k Robertovi Hookovi, Henrymu Oldenburgovi, Robertovi Boyleovi, Christopherovi Wrenovi a ďalším vedeckým osobnostiam svojej doby. Stalo sa tak, aj keď sa nikdy nezúčastnil na žiadnom stretnutí. Ochotne sa delil o poznatky svojich rôznorodých výskumov. Tak napríklad v roku 1698 predviedol ruskému cárovi Petrovi Veľkému cirkuláciu v kapilárach úhora.

Antonie Philips van Leeuwenhoek pokračoval v bádaniach až do posledných dní svojho života. Zomrel 26. augusta 1723 v rodnom Delfte. Jeho objavy sa doteraz považujú za jedni z najvýznamnejších úspechov zlatého veku holandského výskumu 16. až 18. storočia. Počas svoj života vyrobil viac ako 500 mikroskopov, z ktorých sa dodnes zachovalo menej ako desať kusov.



Zdroje: https://makingscience.royalsociety.org https://ucmp.berkeley.edu/history/leeuwenhoek.html