Salt Lake City/Bratislava 2. decembra (TASR) – Prvú transplantáciu ľudského srdca v dejinách uskutočnili chirurgovia v roku 1967 v Juhoafrickej republike. Pacient menom Louis Washkansky s ťažkým poškodením srdca vtedy dostal srdce 25-ročnej ženy, ktorá zahynula pri autonehode. Napriek tomu, že po operácii žil len 18 dní, v histórii medicíny išlo o prelomový zákrok.

Pozornosť celého sveta však lekári upútali aj ďalším významným medzníkom, ktorý sa uskutočnil v decembri 1982. Chirurgovia z univerzity v Utahu vtedy totiž do hrude človeka po prvýkrát v histórii voperovali umelé srdce v nemocnici v americkom Salt Lake City.

V piatok 2. decembra uplynie od tejto udalosti 40 rokov.

Prvý človek na svete, ktorý získal umelé srdce bol 61-ročný zubár na dôchodku Barney Clark. Trpel pokročilým štádiom kardiomyopatie, teda progresívnym ochorením srdcového svalu. V dôsledku jeho postupného oslabovania tak Clarkovo srdce nebolo schopné normálne pumpovať krv do celého tela. Na porovnanie - srdce zdravého človeka prepumpuje približne 4,5 litra krvi za minútu, v prípade Clarka prečerpalo za rovnaký čas iba jeden liter. Bolo teda jasné, že bez operácie by mu zostalo len pár týždňov života.

Podľa kritérií, na ktorých sa v tom čase dohodli americkí chirurgovia, prekročil limit na transplantáciu ľudského srdca o 11 rokov, a tak bolo jeho jedinou šancou na prežitie pneumaticky poháňané srdce známe ako Jarvik-7.

Umelé srdce z laminátu a polyuretánu bolo pomenované po lekárovi a vynálezcovi Robertovi Jarvikovi z univerzity v Utahu, ktorý sa spolupodieľal na jeho výrobe od roku 1971. Prešlo však ešte 11 rokov, kým bolo v roku 1982 použité zariadenie zdokonalené lekármi Willemom Kolffom a Donom Olsenom. Prístroj pozostával z dvoch plastových púmp poháňaných stlačeným vzduchom, ktoré boli pripojené na pojazdnú konzolu veľkosti a hmotnosti chladničky.

Ešte predtým ako kardiochirurg William DeVries 2. decembra 1982 transplantoval prvé umelé srdce človeku, otestoval ako by implantát prijal organizmus zvierat. Prístroj preto odskúšal na niekoľkých ovciach a teľatách. Pri jednej zo zvieracích operácii bol prítomný aj samotný Barney Clark, ktorého však úspešný lekársky zákrok až tak nepresvedčil a skepticky poznamenal: "Mám nejaké problémy, ktoré toto teľa nemá - je zdravé, ale ja nie."

Po prvotnom odmietnutí podstúpiť operáciu však svoje rozhodnutie zmenil. Urobil tak v snahe prispieť k tomu, aby sa veda posunula dopredu a pomohla tak aj iným chorým ľuďom.

Vyše sedemhodinová operácia bola považovaná za úspešnú, hoci sa u Clarka po zákroku vyskytli zdravotné komplikácie a podľa lekárov bol pacient občas dezorientovaný. Umelé srdce Barneyho Clarka vydávalo miesto tlkotu zvuk jemného cvaknutia, po ktorom nasledovalo svišťanie.

Po transplantácii však už nemocnicu neopustil a žil ešte ďalších 112 dní. Zomrel náhle 23. marca 1983 vo veku 62 rokov. Príčinou jeho úmrtia bol obehový kolaps a sekundárne zlyhanie viacerých orgánov, ktoré vyvolala infekcia.

Transplantácia umelého srdca sa v súčasnosti vo všeobecnosti používa ako dočasné riešenie, kým sa nezabezpečí srdce od darcu.

Prvý slovenský pacient s umelým srdcom podstúpil transplantáciu v novembri 2017 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave. Činnosť umelého srdca muža zabezpečoval batoh s pohonom o hmotnosti približne šesť kilogramov, ktorý nosil na chrbte. S domácim kompresorom bol schopný viesť takmer normálny život. V roku 2018 mu odborníci transplantovali ľudské srdce.