Washington 4. apríla (TASR) - Medzinárodný deň bez násilia, ktorý pripadá na 4. apríla, iniciovali v roku 1996 v Texase. Tento deň sa stal pripomienkou vraždy vodcu boja za práva černošského obyvateľstva v USA a zástancu taktiky nenásilných akcií Martina Luthera Kinga. Zabitý bol 4. apríla 1968 na balkóne motela v Memphise.

Jeho údajný vrah James Earl Ray sa síce v roku 1968 k činu vraždy priznal a odsúdili ho na 99 rokov väzenia, neskôr však priznanie odvolal a tvrdil, že sa stal obetným baránkom a atentát nevykonal. Ray zomrel 23. apríla 1998 ako 70-ročný v nashvillskej nemocnici na cirhózu pečene. Počas života podal niekoľko žiadostí o revíziu procesu a podmienečné prepustenie - ale bezvýsledne.

Porota v Memphise prišla 9. decembra 1999 k záveru, že bojovník za práva černošského obyvateľstva M.L. King sa stal obeťou širokého sprisahania, nešlo o čin jedného páchateľa. Proces iniciovala Kingova rodina na základe vyhlásenia istého podnikateľa, ktorý v roku 1993 v televízii uviedol, že z poverenia mafie si najal vraha, nebol ním však James Earl Ray. Právny zástupca rodiny Kingovcov William Pepper konštatoval, že podľa neho bol M.L. King zabitý preto, lebo odmietal vojnu vo Vietname a chcel zorganizovať veľký pochod na Washington. Pepper ďalej uviedol, že príkaz na zabitie M.L. Kinga prišiel od bossa mafie v New Orleanse. Ak by najatý vrah nebol černošského aktivistu trafil, v zálohe boli pripravení ostreľovači z armády. Zaobstaranie zbrane a zaplatenie vraha mal financovať podnikateľ Loyd Jowers.

Zástanca nenásilia M.L. King len ako málokto dokázal spájať náboženskú vieru a politické nasadenie. Chcel priviesť černochov na severoamerickom kontinente do "vytúženej krajiny dôstojného života" pre nich. V posledných dňoch svojho života hovorieval, že sa cíti byť deprimovaný, nemôže spávať a trpí. "Nedožijem sa svojich 40. narodenín," predpovedal v roku 1963 krátko po zabití 35. amerického prezidenta J.F. Kennedyho v Dallase.

Smrť M.L. Kinga v roku 1968, v čase vojny USA vo Vietname, traumatizovala Spojené štáty americké a zaznela ako umieračik pre éru spevov a nádeje. Čierne obyvateľstvo v USA žiadalo pomstu.

Sila jeho prejavu, ktorý predniesol v kostole po tom, ako krajčírka Rosa Parksová v Montgomery (Alabama) 1. decembra 1955 odmietla v autobuse uvoľniť miesto belochovi, mu otvorila cestu do politiky. Hneď potom sa v Montgomery začali nepokoje a vzniklo hnutie za občianske práva.

Parksová, ktorá zomrela 24. októbra 2005 vo veku 92 rokov, musela po svojom čine ísť do väzenia aj zaplatiť pokutu 14 dolárov. Spustená vlna protestov a rozsiahle iniciatívy za občianske práva sa však už nedali zastaviť.

Nič - ani vraždy, ani podpaľované kostoly, ani rituály Ku Klux Klanu - nemohlo zastaviť presvedčenie a výzvy M.L. Kinga v tom, aby stále hlásal lásku medzi ľuďmi a nádej. Pri jednom z pochodov - v auguste 1963 na Washington - M.L. King predniesol prejav začínajúci sa: "I have a dream" (Mám sen).

King, nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1964, v tomto prejave vyjadril nádej, že "synovia otrokov a otrokárov sa jedného dňa spolu posadia za stôl bratstva".

Martin Luther King sa narodil 15. januára 1929 v Atlante. Jeho pôvodné krstné meno je Michael, avšak neskôr si ho zmenil na Martin. Vyštudoval teológiu, pôsobiť začal v roku 1954 ako pastor baptistickej cirkvi v Montgomery. Bol obdivovateľom indického mysliteľa a politika Mahátmu Gándhího.