Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Willy Brandt, prvý sociálnodemokratický spolkový kancelár (1969 - 1974) a politik zmierenia Západu s Východom, prišiel do Izraela viac ako štvrťstoročie po skončení druhej svetovej vojny.
Autor TASR
Tel Aviv/Bonn 7. júna (TASR) — V decembri 1970 urobil gesto, ktoré obletelo celý svet. Pred pomníkom povstania vo varšavskom gete pokľakol a ako prvý nemecký politik prosil o odpustenie za nacistické zločiny. Bol to práve ten okamih, keď gesto vypovie viac ako slová. Do histórie sa zapísal aj o necelé tri roky neskôr, keď ako prvý nemecký spolkový kancelár zavítal na štátnu návštevu Izraela.
Od návštevy západonemeckého kancelára Willyho Brandta, nositeľa Nobelovej ceny za mier, v Izraeli uplynie v stredu 7. júna 50 rokov.
Pozvanie na štátnu návštevu prišlo do Bonnu vo februári 1971, ale viackrát sa odložila a takmer sa neuskutočnila. Totiž, krátko po útoku, ktorý podnikla v septembri 1972 skupina palestínskych teroristov z organizácie Čierny september počas Letných olympijských hier v Mníchove a pri ktorom zahynulo 11 členov izraelskej výpravy, boli v októbri 1972 prepustení traja zajatí teroristi. Tento krok vyvolal pobúrenie a ostrú reakciu Izraela a viedol k odloženiu návštevy Willyho Brandta. Tá sa napokon uskutočnila v nasledujúcom roku.
Willy Brandt, prvý sociálnodemokratický spolkový kancelár (1969 - 1974) a politik zmierenia Západu s Východom, prišiel do Izraela viac ako štvrťstoročie po skončení druhej svetovej vojny. Nebola to však jeho prvá návšteva židovského štátu. Tú uskutočnil v roku 1960 ako starosta Západného Berlína.
Na letisku v Tel Avive vítala Brandta 7. júna 1973 izraelská premiérka Golda Meirová. Nemeckú hymnu hrali izraelskí vojaci. Jedným z hlavných bodov programu bola návšteva Jad va-Šem, pamätníka obetiam a hrdinom holokaustu v Jeruzaleme. "Pán je milosrdný a láskavý, trpezlivý a má veľkú dobrotu," čítal Willy Brandt zo žalmu 103 na spomienkovej slávnosti za šesť miliónov židov zavraždených počas holokaustu.
Počas päťdňovej návštevy sa pozornosť sústredila predovšetkým na situáciu na Blízkom východe. Postoje k jej riešeniu však zostali medzi obidvoma lídrami značne vzdialené.
Brandt na tlačovej konferencii v Jeruzaleme vyhlásil: "Nie sme povolaní a ani nie sme v situácii, aby sme hrali úlohu sprostredkovateľa. Ale záujem Nemecka je jasný. Spočíva v mierovom riešení, na ktorom sa dohodnú priamo zainteresované strany a ktoré budú môcť akceptovať."
Prvá návšteva nemeckého kancelára v Izraeli podľa politických pozorovateľov výrazne prispela k zlepšeniu vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré nadviazali diplomatické vzťahy v máji 1965, ale na strane druhej neprispela k upokojeniu situácie na Blízkom Východe. Len niekoľko mesiacov po nej, 6. októbra 1973, vypukla Jomkipurská vojna, v poradí piata arabsko-izraelská vojna.
Naposledy navštívil Izrael nemecký kancelár Olaf Scholz 2. marca 2022, ktorý do návštevnej knihy v pamätníku holokaustu Jad va-Šem napísal: "Masové vraždenie židov iniciovalo Nemecko. Bolo plánované a vykonali ho Nemci. V dôsledku toho každá nemecká vláda nesie neustálu zodpovednosť za bezpečnosť štátu Izrael a ochranu spôsobu života židov."
Zdroje:
https://www.audiatur-online.ch/2023/05/30/historischer-israel-besuch-von-bundeskanzler-willy-brandt
https://www.deutschlandfunk.de
https://www.juedische-allgemeine.de
https://www.willy-brandt-biografie.de
Od návštevy západonemeckého kancelára Willyho Brandta, nositeľa Nobelovej ceny za mier, v Izraeli uplynie v stredu 7. júna 50 rokov.
Pozvanie na štátnu návštevu prišlo do Bonnu vo februári 1971, ale viackrát sa odložila a takmer sa neuskutočnila. Totiž, krátko po útoku, ktorý podnikla v septembri 1972 skupina palestínskych teroristov z organizácie Čierny september počas Letných olympijských hier v Mníchove a pri ktorom zahynulo 11 členov izraelskej výpravy, boli v októbri 1972 prepustení traja zajatí teroristi. Tento krok vyvolal pobúrenie a ostrú reakciu Izraela a viedol k odloženiu návštevy Willyho Brandta. Tá sa napokon uskutočnila v nasledujúcom roku.
Willy Brandt, prvý sociálnodemokratický spolkový kancelár (1969 - 1974) a politik zmierenia Západu s Východom, prišiel do Izraela viac ako štvrťstoročie po skončení druhej svetovej vojny. Nebola to však jeho prvá návšteva židovského štátu. Tú uskutočnil v roku 1960 ako starosta Západného Berlína.
Na letisku v Tel Avive vítala Brandta 7. júna 1973 izraelská premiérka Golda Meirová. Nemeckú hymnu hrali izraelskí vojaci. Jedným z hlavných bodov programu bola návšteva Jad va-Šem, pamätníka obetiam a hrdinom holokaustu v Jeruzaleme. "Pán je milosrdný a láskavý, trpezlivý a má veľkú dobrotu," čítal Willy Brandt zo žalmu 103 na spomienkovej slávnosti za šesť miliónov židov zavraždených počas holokaustu.
Počas päťdňovej návštevy sa pozornosť sústredila predovšetkým na situáciu na Blízkom východe. Postoje k jej riešeniu však zostali medzi obidvoma lídrami značne vzdialené.
Brandt na tlačovej konferencii v Jeruzaleme vyhlásil: "Nie sme povolaní a ani nie sme v situácii, aby sme hrali úlohu sprostredkovateľa. Ale záujem Nemecka je jasný. Spočíva v mierovom riešení, na ktorom sa dohodnú priamo zainteresované strany a ktoré budú môcť akceptovať."
Prvá návšteva nemeckého kancelára v Izraeli podľa politických pozorovateľov výrazne prispela k zlepšeniu vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré nadviazali diplomatické vzťahy v máji 1965, ale na strane druhej neprispela k upokojeniu situácie na Blízkom Východe. Len niekoľko mesiacov po nej, 6. októbra 1973, vypukla Jomkipurská vojna, v poradí piata arabsko-izraelská vojna.
Naposledy navštívil Izrael nemecký kancelár Olaf Scholz 2. marca 2022, ktorý do návštevnej knihy v pamätníku holokaustu Jad va-Šem napísal: "Masové vraždenie židov iniciovalo Nemecko. Bolo plánované a vykonali ho Nemci. V dôsledku toho každá nemecká vláda nesie neustálu zodpovednosť za bezpečnosť štátu Izrael a ochranu spôsobu života židov."
Zdroje:
https://www.audiatur-online.ch/2023/05/30/historischer-israel-besuch-von-bundeskanzler-willy-brandt
https://www.deutschlandfunk.de
https://www.juedische-allgemeine.de
https://www.willy-brandt-biografie.de
