Wounded Knee/Bratislava 27. februára (TASR) - Písala sa druhá polovica 20. storočia, keď už väčšinová americká spoločnosť poznala indiánskych bojovníkov len z filmového plátna či televíznej obrazovky. Indiáni žili prevažne v rezerváciách v biednych podmienkach. V jednej z nich, zvanej Pine Ridge, sa jej obyvatelia rozhodli riešiť problémy obsadením mestečka Wounded Knee.

V pondelok 27. februára uplynie 50 rokov ako približne 200 ozbrojených indiánskych bojovníkov obsadilo Woudend Knee, miesto spojené s masakrom Indiánov z roku 1890.

Obyvatelia rezervácie Pine Ridge neboli spokojní s jej riadením zo strany kmeňového náčelníka Richarda Wilsona. Vinili ho z korupcie, uprednostňovania vlastných príbuzných a prílišnej náklonnosti k americkým úradom. Podľa obyvateľov rezervácie bol zodpovedný aj za nevýhodný predaj pôdy bielym farmárom a ťažobným spoločnostiam. Prekážala im aj jeho súkromná milícia, ktorú využíval na zastrašovanie opozičných hlasov.

Približne 200 ozbrojených Indiánov, väčšinou Oglalov a Ponkov, združených v Americkom indiánskom hnutí (American Indian Movement, AIM) obsadilo 27. februára 1973 mestečko Wounded Knee v Južnej Dakote spájané z masakrom asi 300 Siouxov z roku 1890, ktorých pozabíjali americkí vojaci. Indiánskym bojovníkom sa podarilo mestečko odrezať od telefónneho spojenia, vyhnať oficiálnych amerických úradníkov a zajať 11 rukojemníkov.

Rebéliu obyvateľov z rezervácie Pine Ridge zaregistrovali americké štátne a bezpečnostné orgány ešte v ten istý deň. Polícia a armáda obkľúčili Indiánmi obsadené územie aj s použitím tankov. Indiáni okupovali Wounded Knee celkovo 71 dní za značnej mediálnej pozornosti, ktorá bránila bezpečnostným silám rázne zasiahnuť.

Americká vláda musela byť pri riešení situácie opatrná, lebo obsadenie mestečka podporovala aj značná časť americkej spoločnosti nevynímajúc celebrity ako Johnny Cash či Jane Fondová. Marlon Brando si odmietol napríklad prevziať Oscara za svoj herecký výkon v dnes už legendárnej snímke Krstný otec.

Pri stretoch medzi Indiánmi a bezpečnostnými silami prišli o život dvaja agenti FBI a traja indiánski bojovníci, medzi ktorými bol aj známy aktivista Lawrence Lamont. Práve jeho smrť viedla k dohode, ktorú 6. apríla 1973 podpísali vodca Indiánov Russel Means a námestník ministra spravodlivosti Kent Frizell. Ani po podpise dohody sa však Indiáni z Wounded Knee nestiahli, lebo sa nedosiahla jednota v tom, ako majú zmluvné strany postupovať pri jej plnení.

Indiánska okupácia mestečka trvala do 8. mája 1973, keď ju definitívne potlačili bezpečnostné sily, ktoré na mieste zatkli 231 ľudí. V priebehu siedmich dní polícia zadržala ďalších viac ako 500 ľudí. Americké ministerstvo spravodlivosti v auguste toho istého roku iniciovalo vytvorenie špeciálneho úradu zaoberajúceho sa ochranou práv Indiánov.



Zdroj: Kronika 20 storočia, Bratislava 2000