Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre Izrael sa vojna skončila úspešne, vybojoval si prístup k Červenému moru a zjednotil Jeruzalem v obsadenej časti Jordánska. Pre západné krajiny však mala šesťdňová vojna nepríjemné následky.
Autor TASR
Damask/Ammán/Jeruzalem 5. júna (TASR) - Od začiatku vojenského konfliktu medzi Izraelom, Egyptom, Jordánskom a Sýriou, ktorý je z histórie známy ako šesťdňová vojna, uplynulo dnes 50 rokov. Konflikt, ktorý vypukol 5. júna 1967, bol už tretím v poradí v izraelsko-arabských vzťahoch.
Napätá situácia na Blízkom východe nastala po vyhlásení samostatného štátu Izrael 14. mája 1948. Prvá vojna vypukla hneď na druhý deň po vyhlásení nezávislého židovského štátu 15. mája 1948. Izrael napadli okolité arabské štáty. Vojna sa skončila víťazstvom Izraela, ktorý si rozšíril svoje územie.
Po skončení druhej izraelsko-arabskej vojny, ktorá bola súčasťou suezskej krízy, boli na území Egypta rozmiestnené jednotky OSN, aby oddeľovali znepriatelené strany. V máji 1967 vtedajší egyptský prezident Gamál Násir prikázal mierovým zborom OSN, aby sa stiahli, čím chcel zabrániť prístupu Izraela k Červenému moru. Rozhodnutie egyptského prezidenta vyprovokovalo Izrael k vojenskému útoku.
V poradí tretia izraelsko-arabská vojna, tzv. šesťdňová, sa rozpútala ráno o 07.00 h 5. júna 1967 ťažkými bojmi na izraelsko-egyptských hraniciach. Jej stratégiu vypracoval vtedajší izraelský minister obrany Moše Dajan.
Už v prvý deň konfliktu získal Izrael mohutnými leteckými útokmi na územie Egypta, Jordánska a Sýrie, pri ktorých zničil 374 nepriateľských lietadiel, absolútnu prevahu vo vzdušnom priestore. V pozemných bojoch následne dobyl mesto Aríš na Sinajskom polostrove a v Jeruzaleme sa jeho jednotky stretli s jordánskou armádou.
Na druhý deň izraelské vojská prenikli do hĺbky Sinajského polostrova a obsadili pásmo Gazy. Na jordánskom fronte dobyli mestá Betlehem a Hebron. Egyptský prezident Násir uzavrel Suezský prieplav, obvinil USA a Britániu z podpory Izraela a tri arabské štáty im okamžite zablokovali dodávky ropy. Bezpečnostná rada OSN vyzvala bojujúce strany na zastavenie paľby.
V tretí deň vojny Izrael obsadil Múr nárekov, posvätné židovské miesto v jordánskej časti Jeruzalema. Jordánsko stratilo aj Jericho a takmer celý západný breh rieky Jordán, a tak akceptovalo požiadavku OSN na zastavenie paľby. Na Sinaji padla egyptská pevnosť Šarm aš-Šajch.
Počas štvrtého dňa vojny sa takmer celý Sinajský polostrov ocitol v izraelských rukách a vo večerných hodinách vojská židovského štátu dosiahli Suezský prieplav. Egypt priznal vojenskú porážku a pristúpil na zastavenie paľby.
Aj piaty deň konfliktu bol bohatý na udalosti. Egyptský prezident Gamál Násir podal demisiu, ale po demonštráciách a na nátlak parlamentu ju stiahol. Izraelské jednotky začali rozsiahlu ofenzívu proti Sýrii, pričom bombardovali Damask a prenikli na Golanské výšiny.
V posledný deň vojny obsadila izraelská armáda sýrske územie do hĺbky 20 kilometrov a na sklonku dňa zastavila paľbu na všetkých frontoch.
Pre Izrael sa vojna skončila úspešne, vybojoval si prístup k Červenému moru a zjednotil Jeruzalem v obsadenej časti Jordánska. Pre západné krajiny však mala šesťdňová vojna nepríjemné následky. Egypt uzavrel 5. júna 1967 Suezský prieplav a medzinárodnú lodnú dopravu a vyhlásil, že prieplav uvedie do prevádzky až vtedy, keď Izrael vyprázdni územia na východ od Suezu.
Napätá situácia na Blízkom východe nastala po vyhlásení samostatného štátu Izrael 14. mája 1948. Prvá vojna vypukla hneď na druhý deň po vyhlásení nezávislého židovského štátu 15. mája 1948. Izrael napadli okolité arabské štáty. Vojna sa skončila víťazstvom Izraela, ktorý si rozšíril svoje územie.
Po skončení druhej izraelsko-arabskej vojny, ktorá bola súčasťou suezskej krízy, boli na území Egypta rozmiestnené jednotky OSN, aby oddeľovali znepriatelené strany. V máji 1967 vtedajší egyptský prezident Gamál Násir prikázal mierovým zborom OSN, aby sa stiahli, čím chcel zabrániť prístupu Izraela k Červenému moru. Rozhodnutie egyptského prezidenta vyprovokovalo Izrael k vojenskému útoku.
V poradí tretia izraelsko-arabská vojna, tzv. šesťdňová, sa rozpútala ráno o 07.00 h 5. júna 1967 ťažkými bojmi na izraelsko-egyptských hraniciach. Jej stratégiu vypracoval vtedajší izraelský minister obrany Moše Dajan.
Už v prvý deň konfliktu získal Izrael mohutnými leteckými útokmi na územie Egypta, Jordánska a Sýrie, pri ktorých zničil 374 nepriateľských lietadiel, absolútnu prevahu vo vzdušnom priestore. V pozemných bojoch následne dobyl mesto Aríš na Sinajskom polostrove a v Jeruzaleme sa jeho jednotky stretli s jordánskou armádou.
Na druhý deň izraelské vojská prenikli do hĺbky Sinajského polostrova a obsadili pásmo Gazy. Na jordánskom fronte dobyli mestá Betlehem a Hebron. Egyptský prezident Násir uzavrel Suezský prieplav, obvinil USA a Britániu z podpory Izraela a tri arabské štáty im okamžite zablokovali dodávky ropy. Bezpečnostná rada OSN vyzvala bojujúce strany na zastavenie paľby.
V tretí deň vojny Izrael obsadil Múr nárekov, posvätné židovské miesto v jordánskej časti Jeruzalema. Jordánsko stratilo aj Jericho a takmer celý západný breh rieky Jordán, a tak akceptovalo požiadavku OSN na zastavenie paľby. Na Sinaji padla egyptská pevnosť Šarm aš-Šajch.
Počas štvrtého dňa vojny sa takmer celý Sinajský polostrov ocitol v izraelských rukách a vo večerných hodinách vojská židovského štátu dosiahli Suezský prieplav. Egypt priznal vojenskú porážku a pristúpil na zastavenie paľby.
Aj piaty deň konfliktu bol bohatý na udalosti. Egyptský prezident Gamál Násir podal demisiu, ale po demonštráciách a na nátlak parlamentu ju stiahol. Izraelské jednotky začali rozsiahlu ofenzívu proti Sýrii, pričom bombardovali Damask a prenikli na Golanské výšiny.
V posledný deň vojny obsadila izraelská armáda sýrske územie do hĺbky 20 kilometrov a na sklonku dňa zastavila paľbu na všetkých frontoch.
Pre Izrael sa vojna skončila úspešne, vybojoval si prístup k Červenému moru a zjednotil Jeruzalem v obsadenej časti Jordánska. Pre západné krajiny však mala šesťdňová vojna nepríjemné následky. Egypt uzavrel 5. júna 1967 Suezský prieplav a medzinárodnú lodnú dopravu a vyhlásil, že prieplav uvedie do prevádzky až vtedy, keď Izrael vyprázdni územia na východ od Suezu.
