Vatikán/Bratislava 1. novembra (TASR) - Výnimočný majster vrcholnej renesancie Michelangelo Buonarroti zanechal mnohostranné dielo, ktoré z neho urobilo jednu z najslávnejších a najvýznamnejších osobností v dejinách umenia. Jeho nezmazateľný rukopis nesie aj Sixtínska kaplnka vo Vatikáne. Nástenné maľby s kresťanskou tematikou vyniesli túto pamiatku medzi najnavštevovanejšie miesta na svete. Vychýrenú krásu príde denne obdivovať viac ako 20.000 ľudí.

V utorok 1. novembra uplynie 510 rokov odvtedy, kedy Michelangelove stropné maľby v tomto svätostánku predstavili verejnosti.

Sixtínsku kaplnku dal koncom 15. storočia postaviť pápež Sixtus IV., po ňom nesie aj svoje meno. V skutočnosti išlo vlastne o prestavbu staršej pápežskej kaplnky, pôvodná výzdoba ktorej pôsobila oveľa jednoduchšie. Napríklad strop, ktorý mal predstavovať pohľad na nočnú oblohu bol natretý modrou farbou s hviezdami. Až potom sa rozhodli pridať maľby svätcov, ktoré mali umocniť kresťanský charakter stavby.

Preslávená je najmä freskovou výzdobou. Niekoľko desaťročí ju vytvárali talianski renesanční umelci ako napríklad Sandro Botticelli, Cosimo Rosselli, Domenico Ghirlandaio či Pietro Perugino.

Maliarsku výzdobu Sixtínskej kaplnky zavŕšil Michelangelo, ktorý sa z poverenia pápeža Júliusa II. pustil do maľby stropu vypínajúceho sa do výšky viac ako 20 metrov. Sprvoti sa tejto ponuke bránil, pretože sa cítil byť najmä sochárom. Napokon ale súhlasil a úplne sa ponoril do práce, výsledok ktorej obdivuje dodnes celý svet.

Slávny umelec sa na každú postavu detailne pripravoval, študoval tvary modelov, a tak mohol neobyčajne vierohodne vystihnúť súhru svalov každej postavy. Michelangelo nakreslil vyše 200 prípravných skíc výzdoby stropu.

Na stropnej maľbe začal pracovať v roku 1509, dokončil ju v roku 1512. Práca na výzdobe bola nesmierne náročná - psychicky i fyzicky. Počas tvorby musel ležať pod kupolou na chrbte na ním špeciálne navrhnutom lešení, v kaplnke jedával i spával. Navyše, práce v Sixtínskej kaplnke sprevádzali búrlivé a veľmi komplikované vzťahy medzi pápežom a umelcom. Hlavnou témou výzdoby Sixtínskej kaplnky sa stalo Stvorenie sveta, človeka a jeho hriešny pád.

Michelangelo pracoval na výzdobe stropu bez prestávky štyri a pol roka. Dielo mimoriadnej umeleckej hodnoty bolo dokončené a pre verejnosť odhalené 1. novembra 1512 pri príležitosti Sviatku všetkých svätých. Deň predtým stropné maľby vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke slávnostne inauguroval večernou modlitbou pápež Július II.

Vyvrcholením interiérovej maľby je Michelangelova freska Posledný súd na oltárnej stene Sixtínskej kaplnky, na ktorej pracoval päť rokov a dokončil ju v roku 1541.

V súčasnosti využívajú Sixtínsku kaplnku cirkevní hodnostári. Pápežovi slúži predovšetkým na súkromné bohoslužby. Je tiež miestom, kde sa odohráva voľba nového pápeža, tzv. konkláve.

Sixtínska kaplnka je od roku 1984 zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Toto posvätné miesto do najmenších detailov približuje unikátna trojzväzková publikácia nazvaná Sixtínska kaplnka. Ide vlastne o tri knihy vážiace, aj s ochrannou kazetou, 37 kilogramov v cene 12.500 eur. Publikácia s limitovanou edíciou 1999 kusov vyšla v náklade sto kusov aj v slovenčine a do rúk slovenského čitateľa sa dostala v marci 2017.