San Salvador/Bratislava 12. októbra (TASR) – Písal sa 12. október 1492, kedy taliansky moreplavec Krištof Kolumbus v španielskych službách s flotilou troch lodí doplával k brehom zeme, o ktorej sa domnieval, že je to India. Pôvodným zámerom jeho plavby bolo nájsť inú - západnú trasu do Indie, Číny a Japonska, teda do krajín bohatých na korenie a klenoty.

V stredu 12. októbra uplynie 530 rokov odvtedy, kedy Krištof Kolumbus zakotvil po 70-tich dňoch plavby na Bahamách v Karibskom mori. Táto udalosť sa považuje za objavenie Ameriky a prepojenie Nového sveta so Starým.

Kolumbus (Christoforo Colombo alebo Cristóbal Colón) sa narodil v roku 1451, pričom presný dátum nie je známy. V Portugalsku sa oženil s dcérou guvernéra ostrova Porto Santo, ktorý mu dal kartografické materiály. Ceste do neznáma predchádzal 17. apríl 1492, kedy španielski panovníci vymenovali admirála Kolumba za miestokráľa a guvernéra všetkých krajín, ktoré na svojej ceste objaví.

Expedícia bola sponzorovaná kráľovnou Izabelou a bratmi Pinzonovcami. Pozostávala z troch lodí - Santa Maria, ktorej velil sám Kolumbus a karaviel La Pinta a La Nina pod velením spomínaných súrodencov. Zo španielskeho prístavu Palos de la Frontera vyplávali plachetnice 3. augusta 1492 s mapou zostavenou astronómom z Florencie Toscanellim a s vierou, že Zem je guľatá.

Santa Mariu postavili v roku 1460 v prístavnom meste Pontevedra v španielskej Galícii s tým, že išlo o obchodnú loď. Nie je však známe, ako vyzerala, ani aká bola dlhá.

Odhaduje sa, že išlo o stredne veľkú plachetnicu s dĺžkou približne 20 metrov a výtlakom zhruba 100 ton. Široká mohla byť niečo viac ako sedem metrov a podľa všetkého išlo o trojsťažňovú loď. Posádku Santa Marie tvorilo 40 mužov - veľa skúsených námorníkov z prístavu Palos či z oblasti Galície, ale aj odsúdenci, ktorým ponúkli za plavbu amnestiu. Celkovo sa na výprave zúčastnilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov a 90 námorníkov.

Kolumbove lode dosiahli pevninu po 70 dňoch plavby 12. októbra 1492. Ako prvý zbadal pobrežie okolo druhej hodiny rannej Rodrigo de Triana, ktorý bol na rozhľadni lode Pinta. V ten deň ráno priplával Krištof Kolumbus na ostrov Guanahani v súostroví Bahamy, ktorý nazval San Salvador.

Objavenie nového kontinentu však prinieslo jeho pôvodným obyvateľom ťažké časy. Osídlenie Španielov v Karibiku znamenalo začiatok dobývania a kolonizácie Nového sveta, ktorý sa následne nazval Amerika. Spojenie medzi Starým a Novým svetom urobilo z 12. októbra 1492 významný dátum. Začala ich kultúrna, obchodná a náboženská výmena.

Kongres v Mexiku 24. septembra 1892 vyhlásil tento deň za štátny sviatok a od roku 1917 sa volá Kolumbov deň. Od októbra 1929 je 12. október štátnym sviatkom Mexika s názvom Kolumbov deň a výročie objavenia Ameriky.

V Spojených štátoch sa ale oslavovaný objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus stal v poslednom období symbolom kolonizácie a útlaku. Od roku 2018 odstránili v USA viac ako 40 jeho sôch. Dokonca aj v meste Columbus v Ohiu, ktoré je pomenované práve po slávnom moreplavcovi.

Kolumbus zomrel 20. mája 1506 v španielskom meste Valladolid vo veku 54 rokov, pravdepodobne na vzácnu tropickú horúčku Reiterov syndróm.

O ceste Krištofa Kolumbusa do Nového sveta bolo natočených viacero filmov a dokumentov. Medzi najznámejšie patrí snímka 1492: Dobytie raja (1992) pod režisérskou taktovkou svetoznámeho Ridleyho Scotta. Britský režisér natočil úchvatnú cestu časom do doby Kolumbovej výpravy, v ktorej stvárnil hlavnú úlohu francúzsky herec Gérard Depardieu.

Zdroje: www.csfd.cz, www.eurozpravy.cz, www.gob.mx, https://spravy.rtvs.sk