Bratislava 27. októbra (TASR) – Ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii z 27. októbra 1968 definoval Československo ako dobrovoľný zväzok dvoch rovnoprávnych republík českého a slovenského národa, založený na práve národov na sebaurčenie. "Išlo teda o koexistenciu a vzájomné rešpektovanie suverenity federatívneho štátu a národných republík. Vznik federácie prekonával v československých podmienkach sovietsky model usporiadania štátu, založený na politickom a štátnom centralizme," konštatoval slovenský historik Jozef Žatkuliak.

Na základe tohto ústavného zákona vznikli od 1. januára 1969 Slovenská socialistická republika (SSR) a Česká socialistická republika (ČSR). Od jeho prijatia uplynie v piatok 27. októbra 55 rokov.

V atmosfére demokratizácie spoločnosti počas tzv. Pražskej jari bola nastolená aj otázka prerodu Československej republiky na federáciu. Za takéto riešenie sa vyslovila Slovenská národná rada už 14. a 15. marca 1968. Tento cieľ mala vo svojom programovom vyhlásení aj nová československá vláda Oldřicha Černíka vymenovaná 8. apríla 1968.

Komisia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSČ) odporučila 6. mája vypracovať návrh príslušného ústavného zákona tak, aby mohol byť schválený a vyhlásený k 50. výročiu vzniku Československej republiky, teda k 28. októbra 1968.

Federatívne usporiadanie štátu bolo témou plenárneho zasadnutia ÚV KSČ od 29. mája do 1. júna. Komunisti chceli tejto otázke venovať mimoriadny zjazd. Predsedom komisie, ktorá mala riešiť ekonomické otázky spojené s novým štátoprávnym usporiadaním, sa stal reformný ekonóm Ota Šik. Návrh zásad federatívneho usporiadania schválila vláda 15. augusta 1968.

Medzitým však demokratizačný proces zastavila invázia sovietskych vojsk a armád ďalších krajín Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Napriek tomu príprava ústavného zákona pokračovala ďalej. Jeho návrh prerokovala československá vláda 1. októbra. Národné zhromaždenie – vtedajší československý parlament – prijalo 27. októbra 1968 Ústavný zákon o československej federácii (143/1968 Zb.). Pripravoval sa jeho slávnostný podpis na Bratislavskom hrade.

Zrekonštruované priestory hradu sprístupnili verejnosti 28. októbra 1968, pri príležitosti 50. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Na ďalší deň prišli do Bratislavy najvyšší predstavitelia na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom a s prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom.

V uliciach ich vítali davy občanov, ktorí prišli pozdraviť predstaviteľov Pražskej jari. Vo večerných hodinách sa najvyšší predstavitelia štátu stretli s tisíckami občanov pred budovou Slovenského národného divadla, kde sa konalo predstavenie opery Krútňava od Eugena Suchoňa. Samotný slávnostný podpis ústavného zákona bol na programe 30. októbra 1968.

Zákon začal platiť 1. januára 1969. Československá socialistická republika sa stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov: Čechov a Slovákov. Obe suverénne republiky – ČSR aj SSR mali svoj zákonodarný orgán, Českú národnú radu a Slovenskú národnú radu, a tiež svoje vlády. Prvú vládu SSR vymenovalo 2. januára 1969 predsedníctvo SNR, jej predsedom sa stal Štefan Sádovský. Predsedom prvej českej vlády bol Stanislav Rázl.

Orgánmi federácie boli federálna vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie a zo Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR aj SSR po 75 poslancov.

Podľa historika Jozefa Žatkuliaka však po roku 1969 nemohla SSR naplňovať národné záujmy Slovákov, a to priamo úmerne s rozširujúcou sa normalizáciou. "Situácia sa skomplikovala porušením štátnej suverenity ČSSR, nerešpektovaním jej štátnych hraníc a stratou jej zvrchovanosti po okupácii sovietskych vojsk. Hoci zákon o federácii bol tým jediným, čo ostalo z reformného procesu, v nedemokratických podmienkach sa stal postupne formalitou," uviedol historik Jozef Žatkuliak.


Zdroj: Jozef Žatkuliak – SNR a Slovensko v rokoch 1969-1989, csds.cz (Česko-slovenské dokumentačné stredisko)