Štokholm/Paríž/Bratislava 22. októbra (TASR) - Nobelova cena za literatúru sa udeľuje od roku 1901 a stalo sa len dvakrát, že si ju laureáti odmietli prevziať. Prvým bol v roku 1958 ruský, resp. v sovietsky spisovateľ Boris Pasternak, ktorý literárne ocenenie odmietol po nátlakom totalitnej sovietskej moci. O šesť rokov neskôr, ale na základe slobodného rozhodnutia, cenu odmietol francúzsky spisovateľ, filozof a zakladateľ existencializmu Jean-Paul Sartre. Od jeho rozhodnutia, ktoré zdôvodnil aj vo vtedajšej francúzskej tlači, uplynie v utorok 22. októbra 60 rokov.

Na rozdiel od Sartra Nobelovu cenu za literatúru neodmietol ďalší významný predstaviteľ existencializmu, francúzsky spisovateľ Albert Camus, ktorý sa laureátom stal v roku 1957. Mal vtedy 44 rokov a dovtedy iba britský spisovateľ Rudyard Kipling dostal toto prestížne ocenenie v mladšom veku - ako 42-ročný. Švédska akadémia, ktorá 22. októbra 1964 oznámila laureáta Nobelovej ceny za literatúru, ostala zaskočená z nekompromisného Sartrovho postoja. Patrón existencializmu a politický aktivista v stanovisku uviedol, že hlboko ľutuje skutočnosť, že sa jeho postoj stal škandálom, ale vyznamenania všeobecne odmieta.

V denníku Jean-Paul Sartre ďalej napísal, že Švédsku akadémiu o svojom možnom postoji informoval už 15. októbra 1964 v liste, ktorý napísal potom, ako sa v literárnej prílohe denníka Le Figaro dozvedel, že rozhodnutie Švédskej akadémie smeruje k jeho menu. Domnieval sa, že po liste už nebude akadémia s ním ako laureátom počítať. "V tom čase som si nebol vedomý toho, že Nobelova cena sa udeľuje bez konzultácie s názorom príjemcu, a veril som, že je čas zabrániť tomu, aby sa tak stalo. Teraz však chápem, že keď Švédska akadémia urobí rozhodnutie, nemôže ho následne odvolať," uviedol v Le Monde. V denníku ďalej napísal, že cenu odmietol preto, lebo vždy odmietal oficiálne vyznamenania. Ako príklad uviedol odmietnutie Radu čestnej légie z roku 1945.

Odmietavý postoj vysvetlil aj svojím chápaním koncepcie spisovateľovej práce. Spisovateľ, ktorý zaujíma politické, spoločenské alebo literárne stanoviská, musí podľa neho konať iba vlastnými prostriedkami - teda písaným slovom. "Všetky vyznamenania, ktoré môže dostať, vystavujú čitateľov tlaku, ktorý nepovažujem za žiaduci," napísal v stanovisku. Spisovateľ sa podľa neho nemôže transformovať na inštitúciu.

Jean-Paul Sartre sa narodil 21. júna 1905 v Paríži. Detstvo prežil spolu s matkou u starých rodičov, príbuzných významného lekára a humanistu Alberta Schweitzera. Po skončení vysokoškolského štúdia si zvolil dráhu stredoškolského profesora filozofie. Počas druhej svetovej vojny a za okupácie Francúzska nacistickým Nemeckom, sa aktívne zapojil do hnutia Odporu.

V roku 1945 zanechal pôvodné povolanie a spolu s Merleau-Pontym založil ľavicovo orientovanú revue Les Temps modernes, čím vstúpil do povedomia verejnosti nielen ako filozof slobody, ale aj ako publicista a politicky angažovaný intelektuál. Nakrátko sa priklonil aj ku Komunistickej strane Francúzska. V roku 1952 sa však komunistami rozišiel potom, ako strana podrobila existencializmus ostrej kritike.

Počas májových demonštrácií v Paríži v roku 1968 sa pridal na stranu študentov vyjadrujúcich nespokojnosť s pomermi na francúzskych univerzitách, pričom kritizoval postoj komunistickej strany voči študentskému hnutiu. Strane adresoval aj výčitku, že nevyužila revolučný potenciál stelesnený v ľavicových študentoch pre posilnenie moci robotníckej triedy.

Tento moment ho následne podnietil k príklonu k ultraľavicovým zoskupeniam, predovšetkým k maoistom, s ktorými po istý čas diskutoval o otázke moci. V tomto období sa kriticky staval aj k sovietskemu režimu. V auguste 1968 odsúdil okupáciu Československa sovietsku armádou resp. vojskami Varšavskej zmluvy.

Sartre je autorom významných filozofických diel Bytie a ničota (L'Etre et le Néant, 1943) a Existencializmus je humanizmus (L’existencialisme est un humanisme, 1946).

Pozornosť však vzbudil ešte predtým románom Nevoľnosť (La Nausée) z roku 1938, ktorý predstavoval prvý prienik existencializmu do francúzskej umeleckej literatúry. O rok neskôr vydal pod názvom Múr (Le Mur) aj nemenej legendárnu zbierku piatich noviel.

K Sartrovým kľúčovým dielam patrí aj autobiografická kniha Slová (Les Mots, 1964) či drámy Muchy (Les Mouches, 1943) alebo S vylúčením verejnosti (Huis-clos, 1944).

Jean-Paul Sartre zomrel 15. apríla 1980 v Paríži vo veku 74 rokov. Jeho dlhoročnou partnerkou bola francúzska spisovateľka, filozofka a feministka Simone de Beauvoirová, s ktorou v novembri 1963 navštívil aj Bratislavu. Zúčastnili sa na diskusii v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej boli prítomní mnohí predstavitelia vtedajšej slovenskej inteligencie.