Budapešť 16. júna (TASR/Teraz.sk) - Pred 60 rokmi 16. júna popravili za vlastizradu popredných predstaviteľov maďarského protikomunistického októbrového povstania z roku 1956: Imreho Nagya (narodený 7. 6. 1896), generála Pála Malétera (nar. 4. 9. 1917), Miklósa Gimesa (nar. 1917) a Józsefa Szilágyiho (nar. 1917). Rehabilitovali ich v roku 1989.

Vykonštruovaný proces s Imrem Nagyom a jeho spolupracovníkmi sa konal v dňoch 9. a 15. júna 1958 za zatvorenými dverami. Všetci boli odsúdení za zradu na trest smrti. Popravení boli 16. júna 1958. Celkovo popravili po revolúcii 224 osôb.

Imre Nagy stál na čele vlády od 24. októbra do 4. novembra 1956; snažil sa presadiť vo vedení komunistickej strany ciele povstalcov - ale súčasne aj zmierniť tie požiadavky, ktoré boli podľa jeho názoru prehnané. Súril odchod sovietskych vojsk, deklaroval zavedenie systému viacerých strán a 1. novembra 1956 avizoval vystúpenie Maďarska z Varšavskej zmluvy. Sovietsku inváziu 4. novembra 1956 zahlásil nadránom v rozhlase dramatickým prejavom. Sovieti ho spolu s jeho druhmi zadržali 22. novembra 1956 po odchode z juhoslovanskej ambasády, kde požiadali o azyl. Väznili ich v Rumunsku a v roku 1957 priviezli späť do Maďarska a postavili pred súd. Za protisocialistické sprisahanie a vlastizradu ich odsúdili na smrť.

Pozostatky Nagya a jeho druhov v roku 1989 exhumovali, identifikovali a slávnostne znovu pochovali 16. júna 1989. Tento akt sa všeobecne považuje za symbolický koniec komunistického režimu v Maďarsku.

Imre Nagy sa narodil 7. júna 1896 v Kaposváre vo vtedajšom Uhorsku (dnes Maďarsko). Po štúdiách nastúpil na základnú vojenskú službu do rakúsko-uhorskej armády, s ktorou bol odvelený na východný front, kde vstúpil do maďarskej sekcie ruskej komunistické strany. Potom bojoval v Červenej armáde na Ďalekom východe.

V roku 1920 slúžil v Červenej garde a stal sa členom ruskej boľševickej strany. Neskôr sa vrátil do Maďarska, kde pracoval ako úradník v Kaposváre a vyvíjal aj politickú činnosť v Maďarskej sociálnodemokratickej strane (MSZDP). V rokoch 1921-27 bol niekoľkokrát väznený z politických dôvodov. V roku 1927 emigroval do Viedne a v roku 1930 emigroval do Ruska, kde zostal do roku 1944.

Keď v decembri 1944 vznikla v Debrecíne tzv. dočasná vláda, Imre Nagy sa stal jej ministrom poľnohospodárstva a 15. marca 1945 vyhlásil svoju pozemkovú reformu.

Od leta 1945 sa pohyboval v najužšom vedení Maďarskej komunistickej strany. Niekoľko mesiacov bol tiež ministrom vnútra. Za predsedu maďarského Národného zhromaždenia ho zvolili 16. septembra 1947. Tento post zastával až do roku 1949, keď bol pre svoje názory vylúčený z politického výboru.

Od roku 1950 bol však opäť členom politbyra. V apríli 1952 bol ustanovený za predsedu Rady ministrov Mátyás Rákosi a v novembri bol Imre Nagy vymenovaný za jeho námestníka. Po smrti J.V. Stalina (marec 1953) sa na priamy rozkaz Nikitu Chruščova stal Imre Nagy novým predsedom maďarskej vlády.

Predstavoval nový smer a vo svojej funkcii vykonal celý rad reforiem. Zrušil štátnu kontrolu nad médiami a podporil verejnú diskusiu o politickej a ekonomickej reforme. Nechal tiež z väzenia prepustiť antikomunistov a začal hovoriť o slobodných voľbách a vystúpení vtedajšej Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) z Varšavskej zmluvy. Už v roku 1955 verejne hovoril o tom, že by Maďarsko mohlo "prijať štatút neutrality podľa rakúskeho vzoru".

Tento trend, samozrejme, narazil na odpor stalinistov. Nagya obvinili z revizionizmu a protisocialistického nacionalizmu a jeho politike pripočítali aj zlú hospodársku situáciu v krajine.

Po jednomyseľnom hlasovaní Národného zhromaždenia bol Nagy 18. apríla 1955 zosadený z funkcie a vylúčený zo strany. Tento stav však netrval dlho. V MĽR sa už množili demonštrácie obyvateľov proti komunistickému režimu. Tlak verejnosti si vynútil povolanie Imreho Nagya do čela vlády. Do strany ho opäť prijali 13. októbra 1956.

Maďarská revolúcia sa začala 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí po rokoch stalinistického útlaku žiadali slobodu. Správa o tom sa rýchle rozšírila a verejné protesty sa šírili po celom Maďarsku. Nasledujúci deň, 24. októbra 1956, sa Imre Nagy opäť stal maďarským premiérom. Na čele vlády bol do 4. novembra 1956.

Sovieti ho spolu s jeho druhmi zadržali 22. novembra 1956 po odchode z juhoslovanskej ambasády, kde požiadali o azyl. Väznili ich v Rumunsku, v roku 1957 ich priviezli späť do Maďarska a postavili pred súd. Za protisocialistické sprisahanie a vlastizradu ich odsúdili na smrť.