Šumperk/Bratislava 29. januára (TASR) – Jan Balabán bol jedným z najvýraznejších českých prozaických tvorcov nielen svojej, teda strednej generácie. Dokázal dať obyčajným slovám a obyčajným príbehom váhu. Takto definoval publicista a kritik Josef Chuchma tvorbu originálneho českého spisovateľa, publicistu a prekladateľa Jana Balabána. Najznámejší je jeho román Zeptej se táty, ktorý vyšiel v roku 2010, už po autorovej predčasnej smrti. Balabán zaň už in memoriam získal Cenu Magnesia litera. Takmer celý život prežil v Ostrave, bol spätý s jej prostredím.

V piatok 29. januára uplynie 60 rokov od narodenia svojrázneho autora, majstra existenciálnej poviedky.

Jan Balabán sa narodil 29. januára 1961 v Šumperku. Už od roku 1962 sa však jeho rodičia presťahovali do Ostravy, s ktorou bol Balabán spätý celý život. Vyrastal v rodine lekára, jeho brat Daniel Balabán sa stal akademickým maliarom.

Študoval na gymnáziu, po maturite sa rozhodol pre štúdium češtiny a angličtiny na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Po úspešnom ukončení školy musel nastúpiť na vojenskú prezenčnú službu, z ktorej ho však predčasne prepustili. Prešiel niekoľkými robotníckymi profesiami, až napokon nastúpil ako technický prekladateľ v známom severomoravskom priemyselnom kolose, vo Vítkovických železiarňach.

Neskôr sa stal prekladateľom na voľnej nohe, českým čitateľom priblížil napríklad diela Howarda Phillipsa Lovecrafta či Terryho Eagletona. Prispieval do časopisu Respekt a ďalších periodík.

Po zbierkach poviedok Středověk (1995), Boží lano (1998) a Prázdniny (1998) zaznamenala úspech jeho ďalšia poviedková kniha Možná, že odcházíme (predchodcom tohto textu bola próza Kudy šel Anděl). Vyslúžila si titul Kniha roka 2004 v ankete denníka Lidové noviny. Balabán za ňu prvý raz získal aj ocenenie Magnesia Litera 2005 a ocitol sa medzi autormi nominovanými na Štátnu cenu za literatúru 2004.

Takisto próza Kudy šel anděl sa dočkala prepracovaného vydania (2005). Vďaka vydavateľstvu Host vyšlo v roku 2006 Balabánovo ďalšie dielo Jsme doma.

"Kniha je pre Balabána záznamom ľudského osudu v okamihu, kedy je zraniteľný a kedy hľadá cestu von z pocitu márnosti po prehre. Zároveň je pre neho kniha spoločne odžitým zážitkom. Mal rád autorské čítania, stretnutia, kedy sa s poslucháčmi cítil byť na spoločnej vlne. Prežívanie literatúry sa prelínalo i jeho súkromím, kedy prvou čitateľkou alebo poslucháčkou jeho textov bola manželka," uvádza o autorovi portál Českej televízie.

Balabán Bol majstrom existenciálnej poviedky, aj keď osobne odmietal označovanie za autora, ktorý píše o stroskotancoch a zúfalých existenciách v krajných životných situáciách. Charakteristickou črtou jeho tvorby je úsporný až strohý jazykový štýl, ale tiež takmer výtvarná obrazotvornosť textov a podmanivé opisy každodennej až banálnej reality.

"Bývam označovaný za autora, ktorý píše o stroskotancoch a pritom píšem o tom, čo sa deje väčšine ľudí, napríklad o rozvode - 50 percent ľudí v tomto štáte je rozvedených. A keď píšem o človeku sužovanom závislosťou od alkoholu, píšem skôr o zúfalej existencii, pričom každý človek má nejakú závislosť a nejakým spôsobom s ňou bojuje," povedal v jednom z rozhovorov.

Vrcholným dielom Jana Balabána bol román Zeptej se táty, ktorý dokončil na sklonku roku 2009. Autor sa v ňom vyrovnával so smrťou otca, ale aj s jeho životom, s pochybnosťami o jeho morálke.

Jan Balabán zomrel náhle v spánku 23. apríla 2010 vo veku 49 rokov. Román vyšiel už po jeho smrti. V roku 2011 zaň Balabánovi posmrtne udelili Cenu Magnesia Litera.

"Zaujíma ma ľudské srdce, jeho nadanie k dobru aj k zlu, ako hovoril Erich Fromm. Zaujíma ma zápas, ktorý sa odohráva v človeku a určitá dráma, ktorú človek prežíva každý deň," povedal Jan Balabán v portréte, ktorý o ňom odvysielala Česká televízia. Jan Balabán bol dvakrát ženatý, mal dve deti.