Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 29. júl 2025Meniny má Marta
< sekcia Magazín

Pred 60 rokmi sa začala karibská kríza,jeden z vrcholov studenej vojny

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Udalosti vedúce k vypuknutiu karibskej krízy sa začali odvíjať na začiatku 50. rokov, keď sa v roku 1952 dostal na Kube k moci diktátor Fulgencio Batista podporovaný Američanmi.

Washington/Moskva 16. októbra (TASR) - Najväčším medzinárodným ohniskom napätia od konca druhej svetovej vojny bola karibská kríza, ktorá vypukla na začiatku 60. rokov 20. storočia. Konflikt medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom sa týkal rozmiestňovania sovietskych strategických zbraní na Kube a svet sa vtedy ocitol na prahu jadrovej vojny. V nedeľu 16. októbra uplynie od jej začiatku 60 rokov.

Udalosti vedúce k vypuknutiu karibskej krízy sa začali odvíjať na začiatku 50. rokov, keď sa v roku 1952 dostal na Kube k moci diktátor Fulgencio Batista podporovaný Američanmi. Takmer okamžite sa proti jeho vláde vytvorila opozícia, na čelo ktorej sa postavil mladý ľavicovo orientovaný právnik Fidel Castro. Revolucionári zvrhli režim diktátora Batistu v januári 1959 a na Kube nastolili komunistickú vládu.

Už v marci 1960 schválila vláda prezidenta Dwighta Eisenhowera návrh CIA, na základe ktorého mali byť proti Kube nasadené jednotky kubánskych emigrantov, vycvičených Američanmi v Guatemale. "Kennedy vedel o tomto projekte, upozorňovali ho na jeho nereálnosť v navrhovanej podobe, no v apríli nepochopiteľne odsúhlasil celý plán, ktorého uskutočnenie sa 17. apríla 1961 skončilo v Zátoke svíň fiaskom," konštatuje historik Slavomír Michálek vo svojej knihe Rivali a partneri studenej éry.

Zvrhnúť Castrov režim sa nepodarilo, naopak, svoju pozíciu si posilnil a americký prezident John Fitzgerald Kennedy musel za nevydarenú akciu čeliť kritike.

Najvyhrotenejšie dni studenej vojny sa začali odvíjať od 16. októbra 1962. Prezident Kennedy dostal na stôl fotografické zábery nasnímané americkým prieskumným lietadlom U-2, ktoré odhaľovali prítomnosť sovietskych raketových základní na Kube. Tento deň sa všeobecne považuje za začiatok karibskej krízy.

Sovietsky vodca Nikita Chruščov sa snažil využiť fiasko Američanov na pláži Girón v Zátoke svíň a rozhodol sa pre zahranično-politickú avantúru. Na Kube začal ZSSR tajne montovať odpaľovacie rampy pre rakety stredného doletu. Týmto krokom chcela Moskva ochrániť "ostrov slobody" pred možnou americkou inváziou a súčasne si posilniť postavenie vo svete.

Reakcia Bieleho domu na zámery Kremľa bola známa 22. októbra 1962. Prezident Kennedy vyhlásil v televíznom prejave námornú blokádu ostrova a vyzval Chruščova, aby odstránil rakety z Kuby a nariadil návrat sovietskych lodí s nákladom raketových zbraní späť do Sovietskeho zväzu. Hoci reakcia sovietskeho lídra bola na nasledujúci deň veľmi prudká, keď obvinil Washington z toho, že ľudstvo tlačí k priepasti svetovej nukleárnej vojny, 27. októbra 1962 už Chruščov pripustil, že sovietske rakety budú z Kuby odstránené, ak sa odstránia aj rakety z Turecka.

V ten istý deň, teda 27. októbra, však došlo k výraznému zostreniu situácie – nad územím Kuby bolo zostrelené americké špionážne lietadlo U-2. Prezident Kennedy bol vystavený obrovskému tlaku, aby vojensky zaútočil a zničil základne s protilietadlovými raketami.

Po najkritickejšom dni karibskej krízy si svet mohol vydýchnuť. Chruščov 28. októbra 1962 súhlasil so stiahnutím zbraňových systémov z Kuby pod podmienkou, že USA ukončia námornú blokádu ostrova a zároveň stiahnu z Turecka rakety stredného doletu Jupiter, čo sa aj stalo.

Ďalším dôkazom snáh o spoluprácu bolo zavedenie tzv. horúcej linky, priameho telefónneho spojenia medzi Kremľom a Bielym domom s cieľom riešiť krízové situácie.

Zažehnanie karibskej krízy výrazne prispelo aj k začiatku rokovaní o obmedzení jadrových zbraní. Už 5. augusta 1963 podpísali v Moskve USA, Sovietsky zväz a Británia Zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní vo vzduchu, pod vodou a v kozme.





Zdroje:

https://www.ujd.gov.sk

S. Michálek: Rivali a partneri studenej éry (2017)

Premiér: Británia platila aktivistov na ovplyvňovanie volieb

Chceme vysvetlenie, hovorí premiér.

,aktualizované 

- Z termálnych kúpeľov vo východomaďarskom meste Túrkeve a jeho okolí museli v utorok evakuovať 120 ľudí pre otravu plynným chlórom.

- Masívna operácia na odstránenie stoviek ton rádioaktívnych trosiek z japonskej jadrovej elektrárne Fukušima postihnutej prívalovou vlnou cunami v dôsledku silného zemetrasenia v roku 2011 sa odloží najmenej do roku 2037.

- Viac než 60.000 Palestínčanov zahynulo počas vyše 21 mesiacov trvajúcej vojny Izraela a palestínskeho militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy.

- České Najvyššie štátne zastupiteľstvo (NSZ) urobí na podnet ministerky spravodlivosti Evy Decroix kontrolu nad výkonom dozoru olomouckého štátneho zástupcu Radima Dragouna v bitcoinovej kauze.

- Štvrťročné hodnotenie štátneho dlhu nie je relevantný ukazovateľ, pretože dlh v priebehu roka výrazne kolíše. Taktiež kvartálny údaj, podľa ktorého dlh narástol o 5 miliárd eur, je zásadne skreslený. Vysvetlilo to Ministerstvo financií.

- Podozrenie o platení influencerov britskou vládou s cieľom ovplyvňovať parlamentné voľby v roku 2023 v prospech Progresívneho Slovenska (PS) je škandalózne a neprijateľné. Na sociálnej sieti to uviedol minister vnútra a predseda koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok.

- Približne 50 ľudí protestovalo pred prístavom na turistami obľúbenom gréckom ostrove Rodos proti príchodu izraelskej výletnej lode so 650 pasažiermi na palube.

- Ministerstvo životného prostredia SR a zamestnávateľské zväzy našli zhodu na návrhu novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uviedol to na brífingu podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba.

- Z mosta nad obchvatom pri Ožďanoch pri Rimavskej Sobote spadlo v utorok mladé dievča. Po páde ju previezli do nemocnice v Rimavskej Sobote a následne transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Banskej Bystrici.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdí, že rezort zahraničných vecí Veľkej Británie platil cez mediálnu agentúru tzv. influencerov na ovplyvňovanie slovenských parlamentných volieb v roku 2023 v neprospech Smeru-SD a v prospech Progresívneho Slovenska (PS).

- Americké clá na európske výrobky podľa predbežných odhadov môžu Poľsku spôsobiť stratu približne 8 miliárd zlotých (1,878 miliardy eur). Uviedol to v utorok poľský premiér Donald Tusk.

- Pri pondelkovej (28. 7.) dopravnej nehode blízko košických oceliarní utrpela zranenia jedna osoba. Ako informuje Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného (HaZZ) zboru v Košiciach, osobné auto zišlo z cesty a narazilo do steny budovy čerpacej stanice.

- Najmenej 18 ľudí v utorok zahynulo po tom, čo sa na východe Indie zrazil autobus s hinduistickými pútnikmi s nákladným autom, ktoré prevážalo plynové fľaše pre použitie v domácnosti, oznámili tamojší predstavitelia.

- Izraelské nálety pripravili v utorkových ranných hodinách o život v centrálnej časti Pásma Gazy desiatky ľudí, uviedli palestínske zdravotnícke zdroje.

- Pri pondelkovom útoku nožom v istom podniku na juhovýchode Londýna zahynuli dvaja ľudia a ďalší dvaja vrátane podozrivého skončili v nemocnici, uviedla polícia.

- Holandsko zakázalo vstup do krajiny dvom krajne pravicovým izraelským ministrom Becalelovi Smotričovi a Itamarovi Ben Gvirovi.

- Najmenej 20 ľudí zahynulo a viac než 40 ďalších utrpelo zranenia v noci na utorok pri ruských útokoch na Ukrajine, oznámili tamojší predstavitelia. Zo Záporožskej oblasti hlásia až 16 mŕtvych.

- Dvadsaťštyriročný vodič jazdil na Dolnozemskej ceste v Bratislave rýchlosťou 157 kilometrov za hodinu. Na tomto úseku platí sedemdesiatka.

- Štvornásobný majster sveta v pretekoch F1 Holanďan Max Verstappen by mal zostať v Red Bulle aj v roku 2026. V rozhovore pre televíziu RTL to uviedol tímový poradca Helmut Marko.

- V minulom roku bol na Slovensku priemerný počet väznených osôb 9203, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za ostatných päť rokov. K 31. decembru 2024 bolo vo výkone väzby 1062 osôb, z toho 65 žien a 997 mužov.