Pred 60 rokmi sa začala stavba Berlínskeho múru

Berlínsky múr, oddeľujúci západnú a východnú časť Berlína, začala stavať komunistická vláda v Nemeckej demokratickej republike 13. augusta 1961. Foto: TASR/AP

Pri pokuse o prekonanie približne 155 kilometrov dlhého a 360 centimetrov vysokého múru zahynulo v Berlíne minimálne 140 ľudí.

Autor TASR

13. augusta 2021 5:57

Berlín 13. augusta (TASR) – Hlavné mesto Nemecka sa pripravuje na mnohé spomienkové podujatia, ktoré sú spojené so 60. výročím začatia výstavby Berlínskeho múru. Rôzne výstavy, koncerty, workshopy sa uskutočnia od 13. do 15. augusta s tým, že ústredná spomienková slávnosť za účasti spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera sa má konať v piatok 13. augusta pri pamätníku obetiam Berlínskeho múru.

Viac ako 28 rokov rozdeľoval Berlínsky múr – najznámejší symbol studenej vojny – nielen rodiny, mesto, krajinu, ale aj celý svet. Z ostnatého, betónového zovretia sa Berlín dostal až 9. novembra 1989.

Výstavba Berlínskeho múru súvisí s povojnovou situáciou v Nemecku. Po druhej svetovej vojne bola krajina na základe dohôd štyroch víťazných veľmocí (Sovietskeho zväzu, Spojených štátov, Británie a Francúzska) rozdelená do štyroch okupačných zón a hlavné mesto Berlín do štyroch sektorov.

Na archívnej čiernobielej snímke z 13. augusta 1961 sú tanky Nemeckej demokratickej republiky zoradené na moste v Berlíne.

Napätie medzi ZSSR a tromi západnými mocnosťami sa však stupňovalo, pričom jedným z dôvodov bola ďalšia orientácia Nemecka.

Nezhody týkajúce sa menovej reformy a zavedenia marky ako platidla spôsobili, že v júni 1948 sa začala takmer ročná blokáda amerického, britského a francúzskeho sektora Berlína. Na území západných okupačných zón vznikla následne 23. mája 1949 Nemecká spolková republika (NSR) s hlavným mestom Bonn, Západný Berlín dostal osobitný štatút. Na toto rozhodnutie reagovala sovietska strana tým, že na území sovietskej okupačnej zóny vyhlásila 7. októbra 1949 Nemeckú demokratickú republiku (NDR), ktorej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.

Na archívnej čiernobielej fotografii z 13. augusta 1961 východonemeckí vojaci premiestňujú dlaždice na ulici Friedrich Strasse vo východnom Berlíne.

Predeliť mesto betónovým múrom urýchlila skutočnosť, že v rokoch 1946–61 opustili územie NDR takmer tri milióny obyvateľov, medzi ktorými bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich odchádzala do NSR cez Berlín. A tak sa vláda v NDR rozhodla zabrániť im v úteku výstavbou múru.

Hodinu po polnoci 13. augusta 1961 spustilo komunistické vedenie tajnú akciu nazvanú Akcia ruža. Vo Východnom Berlíne bolo železničné spojenie smerujúce do západnej časti mesta zastavené a ulice a cesty prehradili betónovými zátarasmi a ostnatým drôtom.

Stavba Berlínskeho múru sa začala. Nenávidená stavba zmrazila nádeje, zmarila životné plány a zničila mnohé ľudské osudy. Azda najtrpkejšie obyvateľov tých domov na Bernauerskej ulici, ktorí mali vchody z Východu, ale okná smerovali na Západ. Tie neskôr zamurovali alebo spútali ostnatým drôtom.

Letecký pohľad z r.1978 na berlínsky múr.

Pri pokuse o prekonanie približne 155 kilometrov dlhého a 360 centimetrov vysokého múru zahynulo v Berlíne minimálne 140 ľudí. Prvou obeťou sa stal Rudolf Urban, ktorý spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I keď sa štatistiky v presnom počte obetí rôznia, zhoda panuje v tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ročný murár pri ňom vykrvácal na Zimmerovej ulici 17. augusta 1962, keď ho pri pokuse o útek zasiahli guľky východonemeckých pohraničníkov.

Dva roky po rozdelení mesta sa stala pamätnou návšteva amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý 26. júna 1963 ukončil svoj prejav z radnice v západoberlínskej štvrti Schöneberg po nemecky prednesenou vetou: „Ich bin ein Berliner!" ("Som Berlínčan!").

Na snímke z 26. júna 1963 si americký prezident John Kennedy prezerá Berlínsky múr počas svojej návštevy

História si však pamätá aj slová ďalšieho amerického prezidenta, Ronalda Reagana, ktorý 12. júna 1987 vyzval počas návštevy Západného Berlína sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru.

„Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr," vyhlásil prezident USA. Analytici komentovali toto vyhlásenie v tej dobe ako zbožné želanie, značne vzdialené od reality. Urobili tak možno aj pod vplyvom tvrdenia najvyššieho predstaviteľa NDR Ericha Honeckera, ktorý sebavedome povedal, že múr bude stáť ešte najmenej 50 rokov.

O dva roky sa však stal sen skutočnosťou a múr padol. Bolo to práve vďaka Gorbačovovi a jeho perestrojke (prestavbe) a politike nového myslenia.